Ako pomôcť extrémne citlivému 5-ročnému chlapcovi, ktorý nekomunikuje a má diagnostikovaný elektívny mutizmus?

Dobrý deň,

môj 5-ročný synček už viac ako rok chodí do škôlky. Krátko po nástupe do škôlky, nakoľko sa totálne izoloval od všetkých a nekomunikoval, mu bol diagnostikovaný elektívny mutizmus. Začali sme filiálnu terapiu, ale pani terapeutka nemala ešte s danou diagnózou veľa skúseností a terapia nemala požadovaný účinok. Skôr sme si pripadali ako pokusní králici, tak sme terapiu (ak sa to tak dá vôbec nazvať) predčasne ukončili.

Časom sa celková adaptácia syna v škôlke síce zlepšila, zapája sa s deťmi, spolupracuje, ale absolútne naďalej nekomunikuje v škôlke a ani s cudzími ľuďmi. A je často až extrémne citlivý. Dokáže sa rozplakať za najmenšiu hlúposť a pre zmenu sa vie neskutočne rozhnevať, ak sa mu niečo nedarí. Máva neskutočné výkyvy nálad.

Chodíme aj na logopédiu, keďže potrebujeme cvičiť výslovnosť. Aj tam to rieši pani logopedička zatiaľ len neverbálne a cvičíme podľa inštrukcíí len doma, keďže nehovorí ani s ňou. Chcela som ho prihlásiť aj na krúžok karate, vraj je to dobrý šport na ovládanie emócií. To nám však logopedička radšej zatiaľ neodporúča.

Uvažujem aj nad návštevou CPP nad psychologickým vyšetrením, ale tu zase pediater vraví, že on na to nevidí dôvod. Vraj len proste máme doma malého "Partizána". Vraj začne skôr či neskôr sám rozprávať. Len tu ide okrem komunikácie a aj o tie nálady. Budúci rok bude predškolák, nechcem nechávať všetko len na čas.

Viete mi poradiť?

Mám to teda nechať ešte tak a čakať ako sa to vyvinie?

Je to všetko ešte normálne na jeho vek?

Ako by som mu mohla pomôcť?

Ďakujem