Má význam diagnostikovať ADD u dospelého?

Dobrý deň,

ospravedlňujem sa za túto dlhú správu, veľmi by som sa chcela konečne zveriť niekomu s mojim problémom. Zaujímalo by ma, či je možné diagnostikovať ADD aj v dospelosti. Nikdy som nebola na diagnostike, ani ma nikto neodporučil počas MŠ a ani ZŠ. Od útleho detstva som mala problém udržať pozornosť. Vždy som bola to “zasnívané” dieťa, ktoré netušilo, na akej úlohu práve pracuje moja trieda, ani ktorú stranu v učebnici čítame. Písomky som dopisovala ako posledná. Napriek tomu som vždy mala výborný prospech, tak nikto moje ťažkosti neriešil. Mňa to veľmi trápilo, lebo často som počúvala od učiteľov ironické narážky na moju “duševnú neprítomnosť” a pomalosť.

Na SŠ to bolo rovnaké, stále som mala veľký problém sústrediť sa a udržať pozornosť. Napríklad aj v takej autoškole, ak sme si mali zapísať informácie o priebehu testov, hodín, termínov jázd, aj pri maximálnej snahe som vždy niečo vynechala. Následne som bola prekvapená, keď sa skupinka bavila o tom, čo odznelo na hodine a ja som stále bola neskutočne zaskočená, odkiaľ majú takú informáciu. Ja som danú informáciu vôbec nezaregistrovala, ani keď som sa maximálne sústredila.

Aj keď mám vodičský preukaz, nejazdím. Kvôli mojej pozornosti sa necítim komforte a nepríde mi to bezpečné. To isté sa dialo v škole, na brigádach, pri voľnočasových aktivitách - vždy a všade. Mala som a mám doteraz tendenciu všetko si overovať a na všetko sa dopytovať spolužiakov, lebo vždy niečo nepostrehnem, zabudnem, vynechám.

Všetko robím na poslednú chvíľu, neviem sa odhodlať pustiť sa do práce, ak viem, že bude vyžadovať veľa pozornosti a trpezlivosti, často zabúdam na povinnosti, stretnutia, mám problém odhadnúť čas, večne chodím neskoro. Teraz študujem 2. stupeň VŠ, ťažkosti s pozornosťou pretrvávajú, nenávidím písanie seminárnych prác, ani vytváranie prezentácii, všetko mi trvá hrozne dlho, nie som schopná na 1 sedenie vytvoriť prácu, neviem pri úlohe obsedieť, pozornosť mi neustále ubieha.

Trvá mi veľmi dlho usporiadať informácie do zmysluplných celkov. Diplomovú prácu som dopisovala doslova na poslednú chvíľu, lebo som nebola schopná odhadnúť a usporiadať si čas. Čo sa učenia týka, učivo si viem zapamätať pomerne rýchlo, prospech mám výborný aj teraz, najhoršie sú pre mňa písomné práce a písanie poznámok. Väčšinou si fotím prednášky, neprepisujem si učivo, lebo aj samotný prepis mi trvá večnosť. Stále si pri ňom zmýlim slovosled alebo riadok, tak už sa ani nesnažím prepisovať. Všetko čo sa dá, si uľahčujem pomocou aplikácii a programov, aby som nemusela písať ručne. A je to na hanbu sveta, ale ako študentka VŠ píšem strašne škaredo, nečitateľne a s mnohými chybami. V škole som sa prirodzene naučila určité pravidká pravopisu, ale pri ich aplikácii a používaní mam problém. Keď ide o i/y, tak i napriek tomu, že viem, že v slove sa píše y stane sa, že napíšem i. Popletiem si aj písmenka ako e/ä, u/v , k/g a mnohé iné. Niekedy popletiem celé hlásky, zle spojím alebo rozdelím slová. Interpunkčné znamienka mi takmer nič nevravia. Dokonca vymením poradie písmen. Veľmi často aj pri čítaní dlhšieho radu čísel, čísla prečítam v inom poradí než sú napísané, aj viac krát po sebe. Ak niekomu diktujem telefónne čísla, čo chvíľa si radšej vezme zoznam a prepisuje sám.

Celkom ma to obmedzuje, každú prácu, ktorú napíšem, po sebe kontrolujem aj niekoľko krát, i tak sa stane, že prehliadnem chyby. Veľmi ma to zdržuje pri práci, pre istotu dávam prečítať všetko pred odovzdávaním inej osobe, kvôli chybám. Veľmi sa za to hanbím, no nech sa snažím akokoľvek, bez chýb písať neviem.

Mohla by som mať podľa Vás nejakú poruchu učenia alebo ADD?

Kde by mi to mohli diagnostikovať ako 22-ročnej?

Oplatí sa mi ešte vôbec v takom veku chodiť na diagnostiku?

Čo by som s mojim problémom ešte teraz mohla urobiť?

Ďakujem