Pokakávanie 4,5 ročnej dcérky. Ako reagovať?

Dobrý deň,

na základe toho, čo ste popísali viem len málo o tom „čo sa mohlo stať“, pretože ste popísali problém oddelený od súvislostí. Na to, aby som vedela posúdiť, čo sa u vás skutočne deje potrebovala by som viac informácií o dcérke, jej povahe, celkovej dynamike v rodine, nárokoch a očakávaniach vás rodičov na ňu, možný vplyv stresorov.

Proces samostatného ovládania vyprázdňovania je neurobiologicky podmienený a keďže každý človek je jedinečný aj jeho priebeh je individuálny. Schopnosť ovládať zvierače pri vyprázdňovaní je komplexná a nie jednoduchá vec.

Dieťa musí byť neurofyziologicky zrelé na to, aby dokázalo vedome ovládať zvierače, a to zároveň znamená, že by malo byť aj rozumovo dostatočne vyvinuté na to, aby chápalo príčinnú súvislosť medzi akciou a následkom. Dieťa potrebuje vynaložiť veľa úsilia na to, aby dokázalo samé rozhodovať o tom, čo pôjde von a čo ostane vnútri. Nároky, ktoré na dieťa máme v tejto oblasti sa môžu stať zdrojom pocitu menejcennosti v prípade, že sa mu nedarí podľa našich predstáv a je konfrontované s neúspechom napriek tomu, že robí, čo vládze.
Preto dcérku rozhodne netreba chváliť ani odmeňovať.

Kakanie je treba brať ako jednu z vecí, ktorú potrebuje dcérka zvládnuť. Jednoducho, ako bežnú súčasť života. Nehody nekomentujte, pomôžte jej upratať si po sebe, obliecť si čisté nohavičky, ísť proste ďalej tak, ako ide aj život. V tomto smere ju nemáte ako motivovať a ani prečo kritizovať je dokonalá taká aká je. Vytvárajte prijímajúcu a podpornú atmosféru. Ak sa vykaká na záchod iba skonštatujte: „Vidíš teraz sa ti to podarilo. Už sa ti darí.“ Tým jej dávate najavo, že jej dôverujete. A to bude pre ňu veľmi motivačné.

Vy rodičia sa snažte byť čo najviac uvoľnení a trpezliví. Aj v škôlke poproste, aby mali rovnaký postoj.

Nech sa darí.
Pekný deň.