Ako v sebe spontánne vzbudiť prirodzené materské city?
ZodpovedanéDobrý deň,
najskôr sa chcem veľmi poďakovať, že je na Modrom koníku takáto možnosť poradne. Ďakujem, že ste tu pre tie, ktoré sa nemáme kde zdôveriť a nevieme nájsť pochopenie u okolia.
Som niekoľko rokov rozvedená, ale manžel zanechal na mne silné úzkostné stavy. Bol psychopat s narcistickou poruchou. Vzchopila som sa a začala odznova žiť. Našla som si nové bývanie, novú prácu, žijem spolu so skoro 11-ročnou dcérkou.
Niekoľko rokov som striedala partnerov, nevedela som sa nájsť a v podstate ma využívali ako kamarátky s výhodami a po pár mesiacoch odkopli. Neskôr mi však rôzne motivačné či psychologické knihy a prednášky pomohli stať sa silnejšou ženou. Vďaka tomu som si našla aj skvelého partnera, s ktorým som už skoro tri roky. Je o rok a pol mladší a nemá ešte dieťa. Podarilo sa mi otehotnieť, aktuálne som v 5. mesiaci.
Partner sa teší, chodí so mnou na prehliadky. Problém je, že ja žiadny podobný pocit nezdieľam. Žiadne city, túžba, nadšenie. Som ako robot a okolie ma nechápe. Pri prvej dcére som už mala pol izby výbavičky, písala som si tehotenský denník, čítala články, písala na fóra. Teraz nič.
Je mi to jedno. Je mi jedno, že čakám dieťa, čo to bude, aký bude mať kočík. Stále mi vŕta v hlave myšlienka, či sa vôbec budem vedieť citovo naviazať k dieťaťu po pôrode. Už cítim aj pohyby, no nič to so mnou neurobilo, nemám ani túžbu sa prihovárať či hladiť bruško. Ako keby ani dieťa neexistovalo.
Celkovo sa už dlhší čas neviem pre nič nadchnúť a tešiť. Hrám len masku pred blízkymi, keďže ma majú za večného smejka a optimistu.
Neviem ako ďalej, nerozumiem tomu. Žiadnu traumu po prvom pôrode som neprežila.
Čo mám robiť?
Ako spontánne vzbudiť v sebe prirodzené materské city?
Ďakujem
Dobrý deň,
ja ďakujem, že ste prehovorili o tom, že ako sa práve máte. Verím, že aj takýmto spôsobom sa Vám mohlo aspoň troška uľaviť. Dať to zo seba von.
Človek sa životom vyvíja. Ľudia, situácie, ktoré nás postretnú sa nejakou formou odtlačia do toho, kým v danom momente sme.
Vnímam, že obdobie, ktoré nasledovalo po veľkom kroku - odchode od partnera - bolo pre Vás náročné. Použijem Vaše slová, teda vnímam to, že ste naozaj hľadali spôsob, že ako vybudovať svoj život nanovo. Sebapoznanie v tom hrá vždy veľkú rolu. Jednou z ciest ako k nemu dospieť aspoň v nejakej miere je práve aj štúdium kníh, absolvovanie prednášok... Pri všetkom tomto však netreba zabudnúť na to, že každý je naozaj individuálny a životný kontext sa u každého líši, takže všetky informácie je dobré brať aj v širšom kontexte.
Práve ten kontext, v rámci ktorého čakáte svoje druhé dieťa je zrejme iný akoste čakali. Ponúkam Vám možnosť zamyslieť sa. Niektoré vzťahy, v ktorých človek žije, zasahujú do života človeka dlho, dlho po tom, ako tie vzťahy končia. Hoci človek aktuálne môže byť vo skvelom vzťahu, môže sa stať, že zrazu začnú mať na aktuálny stav vplyv zážitky z minulosti.
Obdobie tehotenstva je plné nielen fyzilogických, ale aj emocionálnych zmien, ktoré neraz vytvárajú priestor na vynorenie sa tém, ktoré sú kdesi v človeku skryté. Niekedy práve tá ťažoba, ktorá v človeku je, neuľahčuje budovanie vzťahu s dieťaťom už v období, keď je v brušku. Píšete, že už dlhšie je to, ako vystupujete navonok a ako sa reálne cítite v rozpore. Takýto nesúlad dokáže tiež veľmi oberať o energiu. Verím, že pre okolie to môže byť zrazu nezvyčajné, ak prežívate emócie, ktoré si s Vami nespájajú.
To, čo práve prežívate, aké máte práve emócie a pocity je to, ako sa aktuálne máte. Pre Vaše duševné zdravie je nesmierne dôležité o tom hovoriť. Niekedy sú tie nálepky stále vysmiatych ľudí naozaj pre nich samotných veľmi zaťažujúce.
Viem, že to nemusí byť ľahké, ale skúste vytvoriť priestor na rozhovor s blízkym človekom práve o tom, že ako sa máte. Pokojne môžete hovoriť aj o tom, aké to pre Vás je otvárať tému s nálepkou večného smejka.
Vnímam vo Vašich slovách, že sa Vám teraz nežije ľahko a naozaj chcete hľadať riešenie ako z toho von. Aj v kontexte toho, že čakáte bábätko by som apelovala na to, že túto tému môžete otvoriť aj s gynekológom, ak máte k temu takúto dôveru. Pocity, ktoré opisujete sa vyskytujú aj počas tehotenstva. Je pri nich však dobré spozornieť. Čo by som Vám však najviac odporučila je zvážiť návštevu terapeuta. Je to nestranný človek, profesionál, ktorý pôjde s Vami v témach, ktoré aktuálne priťažujú vašim dňom.
Absolvovať takéto sedenia ešte počas tehotenstva vie byť veľmi prínosné aj preto, že po pôrode na ne nemusí byť veľký priestor, alebo môže vplyvom všetkých možných faktorov dôjsť k zhoršeniu Vášho prežívania, ktoré by mohlo mať ešte výraznejší dopad na Váš život a vzťahy s dieťaťom a okolím. Mojim úmyslom nie je vás strašiť, ale podporiť Vás na ceste, aby Vám bolo lepšie. Práve to, že Vám bude lepšie v prítomnosti, spôsobí, že budete vedieť mať kapacitu na budovanie vzťahu s bábätkom.
Niekedy na to, aby sme sa vedeli pohnúť z miesta, vnímať radosť v prítomnosti, potrebujeme niekoho, kto nám v tom pomôže. Ak by ste sa potrebovali zorientovať v možnostiach pomoci, na tomto linku našom webe nájdete krátky prehľad. Skúste dať tomu šancu, prosím.
Nech si zvolíte ktorúkoľvek cestu, najdôležitejšie v tom celom býva práve prehovoriť o tom, ako sa máte. Je to prvý krok k nájdeniu riešenia.
Držím Vám palce, aby ste mali silu o svojich skutočných myšlienkach prehovoriť aj v offline svete. V tomto online svete Vám to šlo bravúrne.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk