Moje dieťa ma nechce. Je to preto, lebo som sa počas tehotenstva netešila?

Dobrý deň,

ďakujem za Vašu úprimnosť a dôveru. Verím, že aj toto mohol byť spôsob, ako sa Vám mohlo aspoň troška uľaviť. Povedať o tom naozaj otvorene.

Ak by ste si mali vziať z tejto odpovede jednu vec, nech je tým vedomie, že už to, že hľadáte riešenie aktuálneho prežívania a možnosti ako to riešiť je znakom toho, že Vám na šťastí Vašej dcéry naozaj záleží.

Vnímam, že máte za sebou naozaj náročné a vyčerpávajúce obdobie, ktoré Vás stálo iste veľa energie. Je pochopiteľné, že ste vyčerpaná a už nevládzete. Veľakrát ženy, ktorým sa podarilo otehotnieť až po dlhšej dobe, prežívajú tehotenstvo vo väčšom napätí, strachu či neistote, čo je absolútne pochopiteľné.  Aj realita toho, čo príde po pôrode, vie byť často veľmi odlišná. Veľakrát môžeme čítať alebo počuť o tom, ako automaticky prichádza láska k dieťaťu už vo chvíli, keď sa žena dozvie, že je tehotná, alebo keď prvýkrát uvidí svoje dieťa. V praxi to však môže vyzerať inak. Aj presne tak, ako to popisujete.

Adaptácia na rolu matky je proces, ktorý u každého prebieha inak a vyžaduje si čas. Veľakrát spomínaná láska na prvý pohľad nepríde a vzťah sa začne prehlbovať až po mesiacoch, kedy sa vzájomne spoznávate. Napriek tomu, že to pre vás bolo ťažké, tak ste robili všetko, čo bolo vo Vašich silách s cieľom, aby ste vašej dcére zabezpečili všetko, čo potrebuje. Podľa kapacity ste sa jej venovali, študovali ste literatúru, starali ste sa o ňu. 

Rozumiem, že sa nemusíte mať v tejto novej role ešte dobre či sebaisto. Vybudovať si vzťah s dcérkou, nájsť si k nej cestu, si vyžaduje tiež istý čas. Hlavne, ak na to vplývajú aj minulé skúsenosti či nespracované zážitky. Rozmýšľam, či ste sa s niekým rozprávali o tom, aké to bolo pre Vás, keď ste zistili, že ste tehotná a keď sa malá narodila, aké obavy a pocity s tým ste mali a máte spojené. Či môžete o témach minulých a aj tých aktuálnych s niekým otvorene a úprimne hovoriť. 

Veľmi silno vnímam Vašu túžbu po vzťahu s dcérkou a zároveň aj Váš smútok, že Váš vzťah vyzerá inak, ako ste si predstavovali. Tu by som na vašom mieste začala od vás. Veľakrát deti vycítia našu neistotu a nepohodu, ktorá na nich dokáže vplývať. Viem, že to nemusí byť ľahké, ale skúste vytvoriť priestor na rozhovor s blízkymi. V prvom rade skúste o svojich pocitoch porozprávať partnerovi a rodine. Povedzte im úprimne ako sa máte, čo prežívate a čo by ste potrebovali. 

Môžete ich poprosiť, aby Vám boli nápomocní v tomto období. Je tiež dôležité, aby ste sa venovali aj sebe, činnostiam a veciam, ktoré Vám prinášajú pozitívne emócie a napĺňajú Vás pozitívnou energiou. Takýto odstup od materskej role vám neraz môže priniesť zdroj pozitívnych zážitkov, ktoré sa v prvom roku po pôrode naozaj hodia. Je to naozaj veľmi náročný rok, kedy neustále prebieha proces zmien nielen u bábätka ale aj u ženy. Resp. u rodičov.

Z Vašich slov vnímam, že predstava zmiznutia Vám zrejme prináša veľkú úľavu. Niekedy si v krízových situáciách predstavujeme rôzne scenáre, ako sa by sa nám mohlo uľaviť. Ak však dlhodobo človek rozmýšľa týmto smerom, môže to byť neraz aj prejavom niečoho, s čím mu veľmi efektívne dokáže pomôcť práve psychoterapeut. Obdobie po pôrode je veľmi často spojené s možnosťou zhoršenia duševného zdravia. Nikdy to nie je len o jednom faktore či spúšťači. Vždy sa musí nakombinovať súhra okolností pre každého individuálna. Možno ste ešte túto alternatívu nezvažovali, no ak môžete, zahrňte ju do možností, ako si pomôcť. Niekedy práve zanedbané prejavy - celková apatia, nespavosť, nechuť komunikovať s okolím môžu viesť až k fatálnym následkom. Práve v terapii človek nachádza odpovede na svoje otázky. Nielen tie z prežívanej prítomnosti, ale aj tie, ktoré boli síce dávnejšie, no zasahujú do dnešných dní. Veľakrát práve tým, že sa postaráme o seba, vieme pomôcť aj nášmu dieťaťu a budeme mať väčšiu kapacitu na budovanie vzťahu s dieťaťom. Na našom webe ponúkame malý prehľad psychologickej pomoci.

Robili ste a stále robíte to najviac, čo je vo vašich aktuálnych silách. Všetko, čo ste si prečítali v knihách je ideál, ku ktorému v role rodiča môžete smerovať. Zväčša však takýto ideál nepočíta s individuálnym príbehom každého rodiča. Verím, že môže byť stresujúce byť konfronotavná s týmto rozdielom. Ustáť to Vám dokáže pomôcť práve to, že o svojom prežívaní a pochybnostiach budete hovoriť.

Hovoriť o tom, ako sa naozaj máte, je prvý krok na ceste riešenia problému.

Držím vám palce, aby ste mali silu podeliť sa o svoje pocity a myšlienky s Vašimi najbližšími.