12 ročný syn sa nechce učiť. Čo mi odporúčate?

Zodpovedané
Školák (6 - 11 rokov)Pubertiak (11 - 16 rokov)Prvý krok ku kľudnému spolunažívaniu je pohľad sám do seba
15. mar 2020

Dobrý deň,

mám problém s 12 ročným synom. Od nástupu do základnej školy s ním nebol absolútne žiadny problém. Mal skvelého triedneho, syn bol bezproblémový, nekonfliktný, v triede obľúbený, s učením nebol žiadny problém. Učil sa na samé jednotky, v princípe sa doma vôbec neučil, stačilo mu to, čo počul v škole. Chodil po rôznych súťažiach či už vedomostných alebo športových a odvšadiaľ odchádzal úspešný. Bola som spokojná, šťastná a hrdá matka.

Problém nastal s nástupom na druhý stupeň. Zrazu mu už nestačilo to, čo počul v škole a bolo sa treba učiť. Ale to sa jemu nechcelo. Zabúdal si poznačiť úlohy, často prichádzali poznámky typu "nemá lepidlo, nemá pravítko".

Piatu triedu sme ukončili s pár dvojkami na vysvedčení, ale v šiestej triede sa to už celé zlomilo. Zabudne si doma zošiť, poznámky napíše na papier, ten potom niekde založí. Potom tvrdí, že sa nemá čo učiť. Keď ho učiteľ/učiteľka vyvolá a nie je pripravený, ani nezabojuje. Jednoducho povie, že nevie, čo je automaticky päťka.

V tejto chvíli sme na tom tak, že mu hrozia z troch predmetov štvorky.

Keď príde zo školy, robí všetko iné okrem toho, aby sa pustil do úloh a do učenia. Škole sa začne venovať o piatej, keď prídem z práce ja. Potom samozrejme argumentuje, že on by chcel ísť aj von na vzduch s kamarátmi.

Vždy mu z práce volám hneď ako príde domov a tlačím na neho, aby sa učil, čo mi aj sľúbi, ale nikdy to neurobí. Maximálne si napíše úlohy, ale neučí sa. Potom, samozrejme, ak má na druhý deň tri predmety kde sa musí učiť už nestíha a končíme často s krikom a plačom až večer okolo deviatej keď už toho máme všetci plné zuby.

Ja som tiež veľmi aktívna. Takmer každý deň som s mladším synom na tréningoch, keďže aktívne športuje. Ja tiež milujem pohyb, cvičenie, beh a som nervózna, keď sa k tomu nedostanem kvôli tomu, že sme každý deň do deviatej nad knihami.

Starší syn tiež športuje, hrá futbal a je v tom veľmi dobrý. Ale snažím sa mu vysvetliť, že futbal ho živiť nebude a musí sa učiť, aby mal dobrú prácu. Napriek tomu ho však v tom podporujem, chodím s ním na všetky zápasy, turnaje.
Keď mu položím otázku, čo chce v živote robiť, tak nevie.

Je proste taký, kde ma posadíš, tam budem. Niekoľkokrát som o ňom hovorila s jeho triednou učiteľkou, ale bohužiaľ ona ho učí len jeden predmet, aj to výchovný. Ona mi len povie, že ona s ním žiadny problém nemá, že je bezproblémový a nekonfliktný. Iní učitelia mi jednoducho povedali, že sa mám zmieriť s tým, že je introvert.

Manžel pracuje v zahraničí, tak som na všetko sama.

Čo mi odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem, že vás situácia trápi a hľadáte možné riešenie.
Tu naozaj ťažko povedať, čo by mohlo byť príčinou. Môže to byť, že syn nebol na tento režim zvyknutý, učiť sa preňho nie je prirodzené, nebaví ho to a nevie si na to zvyknúť.
Treba si vtedy dobre nastaviť hranice a pravidlá. Tie fungujú na to, aby ste ošetrili seba aj syna, aby nemuselo dochádzať k situáciám kedy vám rupnú nervy, premôžu vás emócie a začnete kričať.
To nie je osožné ani pre jednu stranu a je to energeticky veľmi náročné.
Skúste si vytvoriť pravidlá, kedy sa má syn učiť. Diskutujte o tom, robte kompromisy, dohodnite sa.

Tiež keď vidíte, dajte synovi hranicu v troch krokoch.
Priznajte a odzrkadlite emóciu, popíšte situáciu. Vidím, že sa ti nechce učiť. Radšej by si robil niečo iné.
Dajte hranicu. Teraz je však čas na učenie (podľa dohody, pravidla).
Dajte alternatívu. Iné veci robiť môžeš keď skončí čas na učenie.

Veľa pracujte s emóciami. Priznávajte mu ich, zrkadlite, príjmajte. Syn potrebuje cítiť, že je prijatý a v bezpečí. Že ho počúvate a snažíte sa mu rozumieť. To je v tomto veku obzvlášť dôležité, lebo nejaký nátlak môže spôsobiť len to, že vás odmietne počúvať a bude sa utiekať inam. Veľa závisí od toho, ako ste fungovali doteraz, akú výchovu ste uplatňovali.

Oceňujte ho. Dávajte mu na výber a jeho rozhodnutie rešpektujte. Pýtajte sa ho na názor, čo navrhuje, ako si to predstavuje. Prejavujte mu dôveru.
Potrebuje aj vašu pozornosť, aj keď sa zrejme mnohokrát tvári inak.

Samozrejme, že príčina môže byť aj iná. Mohla sa uňho udiať nejaká zmena, niečo v škole, doma, niečo prežíva.
V tomto veku je to relatívne náročné určiť, lebo rolu tu hrá už aj pubertálny vek.

Ak by sa vám zdalo, že sa jeho správanie nejako vymyká, že je extrémne, že syn sa trápi, poprípade, že spory doma sú príliš veľké, poraďte sa s odborníkom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com