4,5 náročná dcérka si hryzie ústa. Ako ju odnaučiť od tohto zlozvyku?

Zodpovedané
8. apr 2022

Dobrý deň,

mám 4,5 ročnú dcérku, ktorá je od bábätka veľmi náročné dieťatko. Plakala veľa a dlho, ťažko ju bolo uspať, zabaviť. Nemohla byť ani chvíľku sama. Po pôrode sme boli odlúčené na 10 dní, kde som ju len navštevovala na jiske.

Napriek tomu ako sa dokáže doma hnevať a nespolupracovať, tak je pre okolie usmiate a dobre naladené slniečko. Má rada ľudí a krásne komunikuje. Začala ropzrávať v 2 rokoch. Teraz plynuje rozpráva a vie vysloviť aj R.

Hovorím si, že aká je náročná, tak taká je šikovná. Naozaj má veľmi dobrú pamäť. Teraz ju baví spoznávať písmenká a aj počítať jednoduché príklady.

Keď však ide o upratovanie izbičky svojich hračiek, tak príde neskutočný hnev. Kričí, dupe, uteká do izby a tresne dverami. Taktiež veľmi veľa plače. Niekedy skoro pre všetko ako keby sa jej nič nepáčilo a nebolo jej nič dobré. Tvorivé aktivity moc pre ňu nie sú a je jej dlho sedieť. Keď ju žiadam, aby sa obliekla, tak robí zámerne naproti.

Nedokážeme sa dohodnúť na nejakej spolupráci. No najhoršie sú večery pred spaním. Vtedy behá po dome a náročky kričí, keď ju žiadame, aby sme mali pred spaním kľud (máme aj synčeka 1,5 roka) .

Zaspávanie i napriek únave trvá dlho. Mrví sa a je nepokojná. Neustále si hryzie ústa. Má tam ranky, ktoré ju bolia. Stále sa snažím dohovárať a vysvetľovať. Nezaberá. Čo deň, to nová rana v ústach.

Ako ju odnaučiť od tohto zlozvyku?

Ako celkovo pomôcť dcérke?

Ďakujem

Dobrý deň,

je pomerne bežné, že deti v jej veku si vytvoria nejaký zlozvyk, keď sa v nich hromadí nejaké napätie (pozitívneho alebo aj negatívneho charakteru). To inak nevedia vyjadriť, alebo majú veľa nahromadenej energie.

Zlozvyky sú signály niečoho, čo sa deje v psychike dieťaťa a my musíme hlavne prísť na príčinu. V tomto prípade je dôležité hľadať iné spôsoby upokojenia a ukľudnenia dieťaťa.

Dôležité je dcérku vnímať, načúvať jej. Napríklad aj to, či je skutočne unavená. Je pochopiteľné, že rodičia deti do postieľok tlačia, lebo chcú mať aj čas pre seba. Treba však hľadať zlatú strednú cestu, aby to nebolo príliš skoro a ani príliš neskoro pre dieťa. Všímajte si príznaky ako zívanie, potieranie očí, podráždenosť a pod. Nemá význam keď po uložení do postieľky je napríklad ešte hodinu hore.

Zrkadlite jej čo u nej vidíte: "Vidím, že si nervózna, že si v postieľke. Vidím, že nie si kľudná". Prípadne sa jej skúste opýtať čo aktuálne cíti. Vo všeobecnosti pracujte na emocionálnej inteligencii a pomenujte si spolu základné znaky emócií napr. pomocou rôznych obrázkov.

Ďalej je dôležité spoločne hľadať riešenie. Ako by som ti mohla pomôcť? Ako by sme to mohli vyriešiť? Skúste nájsť pre dcéru inú formu náhradnej aktivity. Takto napríklad môžete zistiť, či sa náhodou niečoho nebojí a tak situáciu riešiť. Napríklad pomôže ti, keď ťa budem chvíľu hladkať po chrbte, po vlasoch? Pomôže ti, keď si prečítame rozprávku pri svetielku, alebo si zahráme divadlo s baterkou? V tomto prípade by bolo vhodné iným spôsobom zamestnať ústa. Napríklad môžete skúsiť si hovoriť o tom, čo pekné cez deň prežila, dopĺňať text rozprávky a pod. Skrátka dôležitý je nejaký rituál, ktorý si spoločne vytvoríte.

Urobte z postele bezpečné a príjemné miesto. Vhodný je napr. aj spoločník do postele nejaká hračka.

Čo sa týka upratovania, tak štvorročné dieťa si ešte nedokáže udržať v hlave príkaz príliš dlho. Využívajte jednoznačné príkazy. Namiesto príkazu uprac si izbu pomenujte čo konkrétne. Napríklad: Všetky knižky pôjdu na poličku. Ak to urobí, pochváľte ju: Výborne, všetky knižky sú upratané. Teraz nasledujú... Choďte na to skôr pozitívne ako príkazmi: Keď všetky knižky pôjdu na poličku, budeme mať času na spoločnú rozprávku. Využívajte to aj ako spoločnú aktivitu, prípadne do toho zapojte obľúbenú pesničku.

Chce to veľa práce, lásky, rešpektu a trpezlivosti. Prečítajte si ešte môj predošlý príspevok, ktorý vám môže byť inšpiráciou.

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Prajem pekný deň a veľa šťastných spoločných chvíľ.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička