Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.

Zdá sa, že synček nemá istotu, veľmi si neverí, nie je si vedomý svojej hodnoty. Veľmi dá na externé hodnotenie, berie to osobne a nevie si to vyhodnotiť sám.

Vašou reakciou ste mu v zásade potvrdili to, čo mu povedala učiteľka. On je ten, kto má dávať pozor. To je preňho správa, že to bola jeho chyba.

V takejto situácii je podpornejšie opísať situáciu. Ošetriť syna. Vrátil sa s tým, že sa niekto voči nemu zachoval neférovo. Skúste povedať niečo ako: Išiel si okolo dievčatka, omylom si do nej ťukol a ona spadla. Pani učiteľka to vyhodnotila inak a myslela si, že to bola tvoja chyba. Si smutný/nahnevaný, zdá sa ti to nefér. Rozumiem ti. Tým mu dáte najavo, že rešpektujete jeho pocity a stojíte pri ňom.

Syn potrebuje cítiť od vás podporu. Ako rodič reálne neviete čo sa stalo, ale ak svojmu synovi veríte a chcete mať dôverný vzťah, prejavte mu porozumenie, ukážte mu, že ho počúvate, že je pre vás dôležité ako sa cíti.
Vo všeobecnosti platí, že je lepšie popísať situáciu a jeho emócie, ako sa vyjadrovať priamo k jeho osobe a niečo mu prikazovať, zakazovať.

Skúste syna oceniť keď niečo zvládne, pomenujte mu to, opíšte ako sa dopracoval k tomu, že to zvládol. Nehodnoťte priamo jeho osobu, ale správanie. Používajte skôr „ja výrok“ teda: Ja potrebujem, aby si.... Namiesto: Urob!

V synovi treba budovať zdravú sebaúctu, aby si bol vedomý svojej hodnoty bez ohľadu na to, ako ho hodnotia ostatní.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com