Ako mám postupovať a reagovať, keď môjmu 11-ročnému synovi ubližuje spolužiak?

Zodpovedané
15. jún 2022

Dobrý deň,

ako rodič som už zúfalá. Môjmu 11-ročnému synovi je ubližované jeho 11-ročným spolužiakom.

Prvýkrát sa to stalo začiatkom tohto roku. Najskôr to bolo sotenie na schodoch. Syn mal úraz kolena a ledva chodil. Riešilo sa to napomenutie toho žiaka. O pár dní ho sotil do ľavice a kopol do rozkroku. Syn bol pred rokom operovaný a to miesto má citlivé. To sa už riešilo aj s riaditeľkou. Tá nás poslala mňa, syna a toho spolužiaka do psychologickej poradne. Tam sme boli vo februári. Psychologička usúdila, že môj syn problémový nie je. To som ja vedela, lebo si syna poznám. Povedali to aj v škole učiteľky aj tu pani psychologička. Ten chlapec tam bol 2x potom bol chvíľku kľud a teraz znova začal tiež útočiť bitím a aj slovne. To ma najviac dostalo. Útočí tak, že cieľom ublížiť vážne. Synovi dal špendlíky do stoličky.

Ešte upresním, že deti sa poznajú od plienok cca do 5 rokov sa spolu hrávali vonku denne. Potom sa to začalo kaziť. Ten chlapec hráva denne veľa hry na PC. Teraz vojde von len na nátlak mami. Sama som bola svedkom, keď mamu vybil a keď mal svoj amok.

Ako postupovať?

Čo máme od toho chlapca čakať?

Škola to rieši tým, že budú kontaktovať tú pani z tej poradne.

Mám jej aj ja a povedať čo robí?

Bojím sa o syna, lebo viem, že akej je povahy je. On ani muche neublíži.

Ďakujem

Dobrý deň,

úplne vám rozumiem, že máte obavy o vaše dieťa. Pravdepodobne sa situácia bez súčinnosti školy nevyrieši. Rozhodne odporúčam opäť kontaktovať školu. Dobré je napríklad ešte vopred kontaktovať aj rodičov iných spolužiakov, ktorí by možno vedeli držať s vami za "jeden povraz".

Dôležité je nekonfliktne s učiteľkami hovoriť. Rozhovor by ste mali začať s uznaním ich práce a s porozumením. Následne skúste navrhnúť nejaké spoločné riešenia aj s učiteľkou. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy v prospech vyriešenia celej situácie a hlavne sa pýtajte na to ako sú schopní zabezpečiť to aby váš syn alebo aj ostatné deti ak sa ich to tiež týka v bezpečí. Rozhovor ukončite taktiež pozitívne ešte raz s poďakovaním za ich doterajšiu prácu a ich čas, ktorý vám a vášmu synovi venovali.

Ak v škole pracuje špeciálny pedagóg, či školský psychológ, prípadne nejaký výchovný poradca, tak môžete celú situáciu prebrať aj s nimi.

Vy mu doma poskytujte taký láskavý a prijímajúci priestor, kde sa bude môcť vyjadriť a byť duševne v pohode. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Pýtajte sa ho aký mal deň, čo pekného zažil. Nepýtajte sa priamo hneď na spolužiaka a negatívne veci.

Až po nejakom uvítacom rozhovore môžete prejsť aj k téme, čo sa mu napríklad udialo negatívne. Následne mu kľudne môžete položiť otázku: Ako by som ti mohla pomôcť, aby si sa cítil lepšie?

Dôležité je ho zapájať do riešenia celej situácie.
• Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal povedať?
• Je ešte niečo, čo by som o tom mala vedieť?
• Čo sa dialo potom?
• Kto iný tam ešte bol?
• Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa?
• Ako by si chcel, aby sme situáciu riešili?
• Čo navrhuješ? … A podobne.

Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.

Na tému vzťahy a spôsoby reagovania na konflikty si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.

Môžete taktiež skúsiť mu povedať, čo by pomohlo vám v takej situácií, ako by ste vy reagovali. Prehrajte si so synom rôzne situácie, ktoré môžu nastať a tak ho učte, ako sa brániť a kde v prípade potreby hľadať pomoc. To je dôležité. Treba ho učiť, ako konflikty riešiť slovne a nie fyzickou agresivitou. Napríklad môže povedať slovo nie, to sa mi nepáči keď sa ku mne takto správaš. Prípadne odísť od vyhrotenej situácie. Hľadať pomoc u učiteľa a pod.

Všímajte si syna v domácom prostredí. Ak by sa vyskytli rôzne zmeny v správaní, či somatické zmeny, vyhľadajte odborníka.

Prajem veľa zdaru.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička