Ako naučiť 14 mesačnú dcérku poslúchať?

Zodpovedané
Starostlivosť o batoľaPsychomotorický vývojVoľný časBatoľa
4. máj 2020

Dobrý deň,

máme 14 mesačnú dcérku. Keď ju mám ja, alebo manžel na rukách, tak nás občas začne škrabať, štípať po tvári. Je to dosť nepríjemné a keďže má dosť sily občas je to bolestivé. Niekedy sa jej podarí urobiť nám krvavé škrabance.

Ako jej vysvetliť, že toto robiť nemôže?

Ako reagovať vo chvíli, keď robí veci, ktoré nemôže - ťahať závesy, trhať kvety doma v črepníkoch, tlačiť sa za radiátor?

Ako na truc, tie veci ju lákajú najviac a keď ich nemá tak je plaču a plaču. Je to moje prvé dieťatko a nechcem dávať na rady starých materí (dať po zadku).

Vopred Vám ďakujem za radu

Dobrý deň,

dcérka je ešte malá, učí sa ako funguje svet, ako sú nastavená hranice, navyše ju valcujú emócie, učí sa im, hľadá stratégie ako ich zvládať.
Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa nej, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ju to. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa dcérka naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcela si to ináč. Veľmi si sa s tým chcela hrať.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná dieťa nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich dcérka testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie. Štípeš ma. Tak veľmi by si chcela trhať ten kver.
2. Nastavenie hranice, limitu. Ľudia ale nie sú na štípanie. Ľudia ale nie sú na udieranie/hryzenie/škriabanie. Kvet ale nie je na trhanie.
3. Poskytnite alternatíve. Môžeš štípať do vankúša/plyšáka. Môžeš trhať papier.

Tiež jej nastavujte fyzickú hranicu. Keď ide niekoho udrieť, niečo hodiť, chyťte jej rúčky, dajte medzi vás vankúš, aby ste ju nenechali vás pohrýzť, poprípade predmet, ktorý chce vyložte niekam kam nedočiahne. Keď niekoho ohrozuje, použite kľudne slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte dcérke bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel jej dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte dcérke pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby. Možno sa takto správa, lebo jej to napĺňa nejakú potrebu, ale zrejme ide o vývinovú záležitosť. Buďte jej sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa s ňou zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.
Komunikujte empaticky. Prejavujte porozumenie, prijatie, lásku. Dávajte jej pocit bezpečia.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o tom porozprávať, resp. v tomto veku skúsiť zrekapitulovať situáciu, zvedomiť ju, prijať emócie.

Prijatie je veľmi dôležité.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com