Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako naučiť 3,5 ročného synčeka spať vo svojej izbičke?

Zodpovedané
13. mar 2020

Dobrý deň,

máme 3,5 ročného synčeka a štvormesačnú dcérku. Pred tromi mesiacmi sme sa presťahovali do nového domu. Predtým sme bývali v dvojizbovom byte, kde sme spávali všetci spolu v 1 izbe. My s manželom v manželskej posteli, syn vo svojej posteli.

Ide o to, že syn nechcel spávať sám vo svojej izbe, keď sme sa presťahovali. Asi po mesiaci snaženia sa osamostatniť synčeka začal manžel spávať s ním v jeho izbe. Na zemi má matrac. Keďže sa to po dvoch mesiacoch nezlepšuje, tak zvažujeme, že by si dal manžel do jeho izby normálnu posteľ. Len máme strach, že potom už vôbec nebude chcieť spávať sám, keď uvidí že ocko ma posteľ v jeho izbe.

Bojíme sa, že to takto bude niekoľko rokov, že sa to bude naťahovať. Aj tak to bude musieť prekonať. Nechceme mu ublížiť, alebo spôsobiť traumu, že je odstrkovaný. Zatiaľ nechodí ani do škôlky, radšej sme počkali kým vyzreje. Má na nás veľmi silné väzby.

Čo nám odporúčate?

Kedy by sa to mohlo zmeniť?

Najradšej by sme chceli osamostatnenie vyriešiť prirodzene a nenútene.

Ako na to?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

je prirodzené, že pri zmene akou je sťahovanie dieťa potrebuje nejaký čas na to, aby si zvyklo, aby sa začalo cítiť isto a bezpečne. Až potom, ako nadobudne istotu môžete skúšať naučiť ho spávať vo vlastnej izbičke.

Vo veku okolo troch rokoch býva dieťa zväčša pripravené na separáciu, avšak nie je to pravidlo. Je dôležité vystihnúť ten správny moment. Keďže ste sa aj sťahovali, môže byť tento vek u syna posunutý.

Zväčša sa dieťa sťahuje z izby rodičov do svojej vlastnej. U vás je situácia trochu iná. Synova izba by mala byť jeho. Takto v tom môže mať trochu zmätok. Nie som odborníčka na spánok, ale myslím, že prvým krokom by mohlo byť, aby sa manžel presťahoval do spálne. Na začiatok, ak syn bude chcieť byť u vás, môžete ho nechať a postupne sa rozprávať o jeho izbe a o tom, že tam bude spať. Pýtať sa ho, čo vy tam chcel, ako by sa mu to páčilo. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.

Možno bude chcieť v izbičke zostať, manžel ho môže uspať a následne odísť. Ak sa v noci zobudí, skúste ho odprevadiť naspäť a opäť pri ňom chvíľu zotrvať. Možno bude chcieť spať s vami, rešpektujte to.

Ak už spáva vo vlastnej izbičke, mal by to mať spojené s tým, že je jeho, je to jeho priestor.
Pre dieťa je pri separácii dôležité, aby si samo do izbičky vybralo napr. periny, vankúšik, hračku, posteľ, niečo, aby bol do toho procesu zaradený, aby cítil dôležitosť toho momentu, aby vedel, že prichádza nejaký väčší krok.

Je prirodzené, že dieťa hľadá útechu u rodičov a mnoho detí uprednostní rodiča pred vlastnou izbou. Ak sa však rodič rozhodne pre separáciu dieťaťa, dobré je v tom zotrvať, a snažiť sa dieťa v tom podporiť a uľahčiť mu to.

Synovi poskytujte bezpečie a prijatie. Komunikujte jeho emócie, zrkadlite ich. Pýtajte sa čo by mu pomohlo a hľadajte cestu, ktorá by vyhovovala obom stranám. Určite s osamostatnením počkajte, kým si zvykne na novú situáciu. Neodporúčam robiť dve takéto veľké zmeny naraz.

Nastavujte synovi láskavo hranice. Oceňujte ho, ak vydrží spať sám, aj keď len chvíľu, komunikujte mu, že ste si to všimli, že nabral odvahu atď.

Venujte synovi pozornosť a prejavujte lásku.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com