Ako pomôcť 12-ročnému synovi, ktorý vedome zadržiava stolicu?
ZodpovedanéDobrý deň,
potrebujem radu ohľadom 12-ročného dieťaťa. Už ako bábätko malo problémy s vyprázdňovaním, vždy to išlo ťažšie. Postupom času sa to zlepšilo, v škôlke bolo lepšie, ale opäť sa problémy vrátili pri nástupe do školy. A tak to postupovalo ďalej ako na hojdačke - chvíľku lepšie, chvíľku horšie. Teraz je v 6. triede a asi dva týždne pred začiatkom školského roka začalo veľmi zadržiavať stolicu.
Každý deň si niekoľkokrát do dňa musí vymieňať ušpinené spodné prádlo (skôr vodnatejšie, ako riedke, ktoré obteká okolo tuhého a vychádza von ako riedka tekutina). Bez pomoci čapíkov sa už nechce ani vyprázdniť. My na ňom vidíme, ako zámerne zadržiava stolicu, ako dokáže so stiahnutým zadkom kráčať, akoby sa nič nedialo. Väčšina "nehôd" sa mu stane, keď sa hrá s deťmi a akoby zabudol na svoj problém.
Keď zisťujeme, prečo sa bojí kakať, odpoveď väčšinou je, že má obavu, že ho to opäť bude bolieť. Určite ho to bolí, keď má stolica veľký objem. Zisťovali sme aj zdravotné problémy, ale všetky testy sú v poriadku. Syn je pacientom u pedopsychiatričky a má diagnostikované ADHD s poruchou pozornosti a sústredenia. Dostať do neho akékoľvek lieky je priam umenie.
Ako postupovať a ako ho motivovať k tomuto prirodzenému procesu?
Ďakujem.
Dobrý deň,
veľmi oceňujem, že pre syna aktívne vyhľadávate odbornú pomoc a vnímate jeho potreby.
Nápomocné Vám môžu byť režimové opatrenia. Deti s ADHD potrebujú rutinu a jasné posolstvá.
Skúste sa so synom porozprávať a dohodnúť na približne rovnakých časoch, kedy vyskúša vykonať svoju potrebu. Úspech je už samotný pokus a nie len úplné vyprázdnenie v tejto situácii. Posilňujte u neho pocit kontroly: „Ty rozhoduješ, že bruško pustíš, a tým mu pomáhaš. Dohodnime sa, kedy to budeš skúšať.“
Napríklad po raňajkách a večeri 10 minút pokojného sedenia na WC (bez nátlaku na výsledok). Pre deti s ADHD môže lepšie fungovať, keď majú v rukách niečo malé (napr. antistresová loptička, knižka s obrázkami).
Pre syna je najdôležitejšie, aby ste mu boli oporou. Nie je vhodný prílišný nátlak, prísny tón, ale skôr povzbudzovať a netrestať. „Nemusí sa nič stať hneď teraz. Dôležité je, že skúšaš. Čím častejšie si sadneš, tým bude bruško spokojnejšie.“
Keď má obavy alebo hovorí, že to bolí, môžete využívať vety typu: „Rozumiem, že sa bojíš, ale teraz robíme všetko preto, aby to už nebolelo. Som s tebou, určite to spoločne zvládneme.“
Dieťa oveľa ľahšie prekoná aj náročné situácie, keď cíti pochopenie a oporu u blízkych osôb.
Je dobré zostať v kontakte s pediatrom aj pedopsychiatrom. Pedopsychiatrička môže pomôcť aj s tréningom návykov a posilnením motivácie.
S pozdravom.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková