Ako pomôcť 3-ročnému synovi, ktorý má strach z iných detičiek?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcem sa poradiť ohľadom správania nášho 3-ročného syna, ktorý nemá rád iné deti. A to najmä malé. Vadí mu, keď ho chytajú. Vadí mu, keď pištia a kričia a sú hlučné. On sám vie byť tiež dosť hlučný, ale to mu nevadí. To ale celkom chápem, keďže počas covidu sme boli 2 roky zavretí doma a iné malé dieťa v rodine nie je, až teraz jeho maličká sestra. To, že sa nechce hrať s inými deťmi ma veľmi netrápi. Verím, že časom to príde a nenútim ho do toho.
Trápi ma však to, že ako keby vždy očakával, že mu niekto chce niečo zlé spraviť. Má ako keby katastrofické zmýšľanie. Keď ide na bicykli a iné dieťa ide na bicykli alebo kolobežke tým istým smerom, tak začne plakať. To druhé dieťa ho vraj naháňa. Keď sa niekto pozrie na jeho bicykel, tak plače, že mu ho chce zobrať. Keď si dievčatko vedľa neho dvihne paličku zo zeme, tak si myslí, že ho chce udrieť. Keď sa s ním chce niekto hrať, myslí si, že mu chce niečo zlé. Nikdy mu nikto nič zlé nespravil, nezbil ho, neokradol.
My u nás doma takto nerozprávame a ani nerozmýšľame. Pred rokom mu manžel povedal, že nech si nevyzúva topánky na ihrisku, aby mu ich niekto nezobral. Povedal to asi pri dvoch situáciach. A mimo toho mal len pár takých klasických naťahovačiek o hračky.
Inak je to veľmi bystré dieťa. Je veľmi rozumný, veselý, vtipný a veľmi citlivý.
Je to bežné, že dieťa v takom veku potrebuje takto "dramatizovať"?
Ako mu pomôcť?
Máme to nechať a prejde to časom?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
dieťa je aktuálne v období magického myslenia, s čím súvisí niekedy aj pre nás nepochopiteľné zmýšľanie a prítomnosť rôznych klamstiev, ktoré sú však v ich mysliach pravda a pod. Postupne v predškolskom až školskom veku zväčša tieto prejavy miznú.
Je úplne normálne, že syn vás potrebuje ako "bezpečnú základňu" aj pri cudzích kontaktoch. Niektoré citlivejšie detičky rodiča potrebujú aj dlhšiu dobu.
Choďte na to pomaly. Cudzím deťom ho predstavujte z bezpečia svojej náruče, na kolenách alebo držaním za ruku. Dožičte mu ten pocit bezpečia. On bude chvíľu pozorovať. Po čase sa pravdepodobne okuká a zistí, že mu nič nehrozí avšak chce to chvíľu trpezlivosti.
Tiež môžete zvoliť skôr pozvanie druhých detí do známeho domáceho prostredia. Ubezpečujte ho, že ste na blízku, že sa na neho pozeráte, prípadne, že ho prídete skontrolovať. Môžete byť kreatívna a podporuje syna nech vopred pripraví pre iných nejakú pozornosť, kresbu, čokoľvek. Dôležité je, aby hry navrhovalo dieťa, najmä také, ktoré pozná a cíti sa pri nich isto. V dôvernom prostredí by sa dieťa malo cítiť istejšie, než napr. v materskom centre alebo u známych, kam bežne nechodí.
Treba si povedať, že žiadna emócia nie je zlá. To, že synček prežíva strach je úplne v poriadku. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.
Dôležité v tomto prípade synovi jeho emócie zrkadliť, pomenovať ich a posmeľovať ho zvládať ich.
Môžete hovoriť vety typu: Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to zvládneme. Alebo napríklad: Vidím, že máš strach. Je tu pre teba asi veľa detí. Ako by som ti ja mohla pomôcť? Dajte mu nejaké návrhy. Pomôže ti, keď pôjdeme k nim spolu, aby ste sa zoznámili?
Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete, učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou a jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.
Oceňujte ho pri tom, keď sa dokáže pri niekom pekne hrať aj bez vašej prítomnosti. Jednoducho len opíšte situáciu: Vidím, že sa spolu pekne hráte. Vidím, že sa hráte s autíčkom.
Buďte pre syna dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak váš syn vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička