Ako pomôcť 4-ročnému dieťaťu adaptovať sa v škôlke?
ZodpovedanéDobrý deň,
syn nastúpil ako štvornásťročný do škôlky, skôr sa nedostal. Predtým chodil viac než pol roka na adaptačný program do iného, Montessori zariadenia, kde trávil 3 až 4 hodiny denne a na obed chodil domov, pričom všetko zvládal bez problémov. Prvý týždeň v štátnej škôlke prebehol dobre, nechcel chodiť domov a ľutoval, keď sme poňho prišli. Po týždni choroby doma sa však situácia zmenila a tento tretí týždeň začal byť kritický.
Odmieta chodiť do škôlky, je nahnevaný, kričí a plače, avšak tvrdí, že nie je smutný. Pri pokuse dostať ho do triedy sa bráni, kričí, kope, búcha, uteká a učiteľka ho musí viackrát naháňať, aj keď sme už odišli. Hovorí, že nemá rád učiteľky, hračky ani pravidlá. Učiteľka mi povedala, že pri začiatkoch tohto správania ju udrel, keď ho chcela zastaviť pred útekom. Hanbím sa.
Je veľmi aktívne dieťa, potrebuje veľa fyzickej aktivity (už od troch rokov bicykluje 15 km). Má aj veľkú potrebu učiť sa, nikdy neprestane rozprávať či hýbať sa a odmieta spať. Nemyslím si, že má diagnózu, pretože sa vie sústrediť a rozumne komunikovať, ak ho niečo baví. Neviem, ako najlepšie k nemu pristupovať. Mám dojem, že jeho psychické schopnosti sú na úrovni starších detí, ale telo sa ešte nedokáže regulovať. Má mladšieho súrodenca, a jeho energetické potreby sú pre dvoch rodičov vyčerpávajúce.
Čo môžeme robiť, aby sa v škôlke problémy neopakovali? Syn potrebuje spoločnosť iných detí, doma sa nudí. Zo škôlky vždy prichádza spokojný, ako keby sa ráno nič nestalo. Doma sa potom pokojne hrá a číta. Vidno, že ho škôlka sociálne napĺňa. Do večera však potrebuje aj fyzickú aktivitu, aby sa predišlo "druhému dychu". Obávam sa, že by ho mohli zaškatuľkovať ako problémové dieťa.
Ako mu môžeme pomôcť, aby sa správal lepšie a nemal taký hnev v škôlke?
Ďakujem.
Dobrý deň,
presne tak, ako popisujete, u syna nemusí ísť o žiadnu diagnózu, ale o určité povahové črty.
Niektoré deti jednoducho ťažšie znášajú pravidlá, zmeny a niekedy intenzívnejšie reagujú.
Niekedy druhý alebo tretí týždeň býva ešte ťažší než prvý, pretože dieťa si uvedomí, že škôlka je pravidelná realita, nie len krátky zážitok.
Na postupné zvykanie si deťom pomáha, keď majú jasnú a predvídateľnú štruktúru – rovnaký ranný postup (rovnaký budíček, rovnaká pesnička pri obliekaní, rovnaký rozlúčkový rituál, ktorý si môžete vytvoriť).
Vopred mu hovorte, čo sa bude diať: „Ráno ideme do škôlky, tam sa zahráš s deťmi, na obed pôjdete spať, po olovrante si po teba prídem“.
V tejto súvislosti môžete využiť aj rôzne pomôcky na jasné definovanie dní, kedy sa do škôlky chodí a kedy nie (vizualizácia týždenného rozvrhu).
Dovoľte mu vziať si do škôlky malý predmet z domu (napr. minifigúrku, plyšák).
Jeho pocity zrkadlite a pomenovávajte, napr.: „Vidím, že sa ti veľmi nechce ísť, ja rozumiem.“
Dieťa sa tak učí, že jeho emócia je v poriadku, ale pravidlo ostáva: „Rozumiem ti, a aj tak ideme, určite to spoločne zvládneme.“
Je veľmi dobré komunikovať s učiteľkami. Dohodnite sa, ako reagovať, keď protestuje, aké možnosti vám fungujú doma (napr. vymyslieť hneď ráno, že bude mať nejaké úlohy „pomocníka“).
Deti s množstvom energie majú radi, keď dostanú v škôlke zodpovedné úlohy.
Komunikácia s učiteľkou je dôležitá aj na to, aby ste ho vedeli pozitívne motivovať na ďalší deň. V komunikácii sa držte pozitívnych aktivít, ktoré v škôlke robil počas dňa.
Na činnosti v škôlke sa môžete aj doma hrať, niekedy pomôže tzv. hra so superhrdinami, kde dieťa zažije emocionálne korektívnu skúsenosť a precvičuje si činnosti, čo môže robiť, keď mu je smutno alebo sa hnevá.
Dieťa potrebuje pochopiť, že škôlka je pevná realita a vy ste pri ňom, rozumiete mu.
Buďte si aj vy istá v tom, čo robíte. Pokojný rodič je pre dieťa najväčšia istota.
Ak sa stav postupne zlepšuje, je to známka normálnej adaptácie, ak by sa situácia zhoršovala, neváhajte kontaktovať odborníka.
S pozdravom.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková