Dobrý deň,
moja najstaršia 5 ročná dcéra je od septembra prvýkrát v škôlke. Zo začiatku som mala pocit, že sa ťažšie adaptuje na škôlku. Ráno bol klasický plač, no aj zvracanie, bolesti brucha, hysterické záchvaty. V škôlke nechce spať. Celkovo má nízku potrebu spánku a to aj počas dní, keď je veľa vonku na dvore. V škôlke ticho leží na lehátku a okusuje si pery, ohrýza nechty aj si trhala vlasy. Z jedného dlhého prameňa vlasov ostala "ofina".
Má slabú chuť do jedla, schudla viditeľne. Občas je akoby lenivá, alebo bez radosti. Poviem oblečte sa, dáme si skvelé raňajky - mladšia dcéra je natešená a naštartuje ju to.
Staršiu dcéru motivovať a urobiť jej radosť je veľmi ťažké. Aj keď radosť má, tak ako keby ju skrývala, tlmila prejavy. Toto všetko sú sprievodné okolnosti.
Základný problém vidím v tom, že je múdra, šikovná. Má výbornú pamäť, ale je veľmi úzkostlivá. Má strach zo zlyhania a vie myslieť na všetky varianty, ktoré sa môžu stať. Vystresuje sa, že situáciu nezvládne až tak, že sa plač a strach mení na hystériu, kopanie, agresivitu.
Napr. vo štvrtky má futbalový krúžok a raz sme zabudli úbor. Rozplakala sa, v škôlke až zvracala. Odvtedy nosíme úbor do škôlky už v stredu.
Raz, keď v škôlke vypli prúd, tak deti nešli von. O niekoľko týždňov, keď sme ráno nemali doma elektrinu, tak si spomenula na túto situácia a prišla ďalšia hystéria. Že ona sa dnes dohodla s kamarátom, že sa budú vonku hrať na banditov (so šatkou na ústach), ale keď je vypnutý prúd, nepôjdu von. A tým pádom jej netreba šatku, ktorú si nachystala. Jej plán na deň sa možno zmení a pri všetkých tých myšlienkach sa rozplakala. Dostala paniku, krik, hystériu.
Aj učiteľka nám povedala, že reaguje často extrémne, prehnaným plačom, zúfalstvom až zvracaním na relatívne bežné situácie.
Snažím sa jej byť oporou, objať ju, rozprávať sa s ňou, vysvetľovať. Niekedy je ťažké v úvode rozlíšiť neposlušnosť od jej lenivosti, či smútku.
Je môj prístup a slová správny?
Pomáham jej, alebo jej škodím?
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
vzhľadom na sprievodné javy, ktoré opisujete, najmä tie psychosomatické a neurotické, vám rovno odporúčam navštíviť s dcérkou psychológa. Zdá sa, že sa trápi, prežíva niečo náročné a to sa odráža navonok.
Ako píšem vždy, doma poskytujte dcére prijatie a bezpečie. Komunikujte empaticky. Pracujte s jej emóciami, prijímajte ich a zrkadlite. Zdá sa, že sa ti to nepáči. Zľakla si sa, že teraz nepôjdeme von keď nebola elektrina. Spomenula si si, ako sa to stalo v škôlke. Počas toho ako jej budete toto vravieť si k nej skúste čupnúť a venovať jej 100 % pozornosti. A to bez ohľadu na to, či ide podľa vás o lenivosť, smútok alebo čokoľvek iné.
Skúšajte, hádajte, zrkadlite, popisujte situáciu.
Nastavujte láskavo hranice.
Oceňujte ju, prejavujte jej dôveru, nechajte ju o niečom rozhodovať a jej voľbu rešpektujte. Venujte jej pozornosť a prejavujte lásku. Dávajte jej najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a že sa zaujímate.
Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
Zdá sa, že škôlka bola pre dcérku zmenou, ktorú znáša ťažko. Navyše sa javí senzitívne, náročne zvláda zmeny a nepredvídateľné situácie. Rozhodne to netreba zanedbať. Treba hľadať príčinu a spôsoby ako pomôcť dcérke zvládať takéto náročné situácie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com