Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako pomôcť 5 ročnému dieťaťu prekonať strach z lekára?

Zodpovedané
25. sep 2020

Dobrý deň,

už dlhšie riešime strach 5 ročnej dcéry z lekárov. Či je to detský lekár, zubár, očný, vždy toto vyšetrenie spôsobuje záchvat plaču.
S detským doktorom sme sa dohodli, že tam budeme každé 1 - 2 mesiace chodiť, aby si zvykla na lekára. Možno sa nám to podari odbúrať. Ak nie, odporučí nám terapie.

Tento týždeň sme boli na prehliadke u zubára. Dcéra bola šťastná, že aj jej učiteľka zo škôlky ide, že ona pôjde prvá. No akonáhle sme tam prišli a mala si sadnúť, tak spustila plač a odmietanie.

Sadla som si s ňou, sestrička aj doktorka boli milé. Prihovárali sa jej, no nič nezaberalo. Trvalo 30 minút pokým sa dokázala ukľudniť a doktorke sa ju podarilo presvedčiť, že keď jej ukáže zúbky, že si môže vybrať nejakú hračku. Žijeme v Nemecku a tu u doktora deti po vyšetrení vždy dostanú nejakú maličkosť.

Čo spôsobuje tento jej strach a záchvat emócií?

Tento problém máme len pri návšteve lekára. Ak sa stane, že neplače, tak proste sa zatne a nespraví to, čo od nej chcú.

Pýtala som sa v škôlke a tam mi povedali, že je úplne poslušné a dobré dieťa. Nemá s nikým a ničím problém. Všetko by najradšej robila ona. Tiež bola 2 týždne u babky prvýkrát aj s 8 ročným bratom. Zvládla to bez problémov. Chodí ku kamarátkam a tam problém tiež nieje. Keď bola menšia, tak nechcela tam sama ostávať, lebo sa vždy bála chlapov. Teraz už s tým problém nemá.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

u detí sa v rôznych obdobiach striedajú rôzne strachy. Môže ísť teda len o obdobie. Ale tiež môže mať zlú skúsenosť, niečo niekde počula.

Strach z lekárov patrí medzi veľmi rozšírené strachy. Tento strach má aj mnoho dospelých a pri návšteve lekára zažívame nepríjemné pocity. Na rozdiel od detí ich však už vieme regulovať, spracovať ich, máme stratégie na zvládanie takto náročných situácii. Deti ich ešte nemajú a úlohou nás, rodičov, je byť ich sprievodcami a takýmito situáciami ich previesť a niečo ich naučiť.

To, že sa u lekára dcérka bojí, je teda prirodzené. A prirodzená je aj jej reakcia na túto emóciu. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, že prejav strachu je u dcérky taký aký je neznamená, že ide o niečo nežiadúce. Má na strach nárok a prežíva ho takto.

Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie. Ale jej strach príjmete a budete s ním pracovať, posilníte vzťah, dcérka bude cítiť istotu, bude vám dôverovať a obraciať sa na vás aj v iných situáciách. Netreba teda jej strach banalizovať, negovať, vyhovárať jej ho, popr. sa ho snažiť čo najrýchlejšie zastaviť.

Dôležité je so strachom pracovať. Dcérke ho treba priznať, pomenovať, odzrkadliť. Pre ňu je ten strach reálny. Tým sa dieťa upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním. Dajte dcérke najavo, že ju prijímate, že ste pri nej, snažíte sa jej rozumieť, počúvate ju. Ukážete jej, že to čo cíti je dôležité.

Naučte ju rozlišovať strach - odstupňovať ho, pomenovať jeho silu (napr. pokiaľ ho má - po kolená atď). Tiež sa ho môžete pýtať kde ten strach cíti v tele. Toto robte keď bude v kľude, napr. večer keď sa budete vracať k tej situácii v rozhovore, popr. aj predtým ako sa na návštevu lekára chystáte. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, poprípade jej dajte nejaké návrhy na výber (hračka, držanie za ruku, sedenie na kolenách), ponúknite stratégie, ktoré pomáhajú vám.

Hľadajte alternatívne kreatívne stratégie - vyrobte si postrek proti strachu, tomu, čoho sa bojí. Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť.

Sľúbenie odmeny môže byť motivujúce, ale z dlhodobého hľadiska neefektívne.

Doma dcére poskytujte bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Používajte otvorené vety, bez konca, bez rôznych uzáverov. Tak dávajte dcérke možnosť prejaviť svoje strachy, obavy. Nechávajte jej čas na voľnú hru, ale buďte pri nej.

Prejavujte jej lásku a pozornosť. Tiež porozumenie. Komunikujte empaticky a láskavo. Prejavujte jej dôveru, nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať. Oceňujte ju - viem, že to bolo pre teba náročné tam ísť, ale zvládla si to. Sledujte jej signály a napĺňajte potreby.

Ak sa vám jej prejavy strachu zdajú neprimerané, príliš časté, intenzívne také, že ich nevie prekonať ani s vašou pomocou, že ju ten strach veľmi ovplyvňuje, popr. sa objavia nejaké zvláštne prejavy strachu, pridružené strachy, určite kontaktujte odborníka, aby niečo nezostalo zanedbané.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com