Ako pomôcť manželovi, keď ho jeho rodina roky emocionálne ničí?

Dobrý deň,

mám problém so svokrovcami a švagrovcami. Vzhľadom na zdravotný stav môjho muža, ktorý mal 2x operované srdce, sa bojím o jeho zdravie. Nesmie zažívať veľký stres. Kvôli nátlaku však manžel už ani nespí.

Rodičia (hlavne mama a jeho ml.brat s partnerkou) nerešpektujú žiadne jeho rozhodnutie a považujú ho za rodinného debilka. Nijako sa do toho už zo skúsenosti nestarám.

Pred 2 rokmi som s nimi dokonca prerušila akýkoľvek kontakt, lebo som sa dozvedela, že tak ako pri jeho prvom a zároveň poslednom vzťahu predo mnou, ktorý zásluhou svokry skončil tesne pred ich svadbou, sa usilovala aj o náš rozchod a vymýšľala so švagrinou smiešne a absurdné dôvody.

Manžel mi to povedal až po svadbe (ktorú nám bojkotovali). Vraj si už konečne spraví podľa seba. Má po 35tke a túžil po dieťati a vlastnej rodine.

Odvtedy ako jeho rodina zistila, že náš vzťah je seriózny, tak ho odhovárali. Už si to neberiem osobne, hoci vnútri sa občas veľmi trápim, lebo nerozumiem, prečo ničia môjho muža.

Sme spolu šťastní, máme spolu po dlhých strastiach kvôli jeho problémom s plodnosťou zdravú 5 mesačnú dcérku a hádky vzniknú len kvôli svokrovcom a švagrovcom. Kvôli dieťaťu sme sa opätovne (asi 5ty krát) usilivali o dialóg a pozvali ich k nám. Sme spolu 6 rokov a nikdy u nás neboli.

Svokor neprišiel, nazval syna hazlíkom. Svokra nikoho nepustila k slovu a odišla s výrokom, že malá nie je jeho dieťa. Odvtedy ich manžel nekontaktuje (cca 3 mesiace).

Jeho mama a aj jeho brat mu však píšu a volajú, aký je nevďačný a hrozný syn a emocionálne ho vydierajú. Nútia ho, aby ich navštevoval len on s dcérou (okrem svokry ten 1x ju nevideli), čo považujeme obaja za neprijateľné.

Manžel je veľmi citlivý človek s vysokým EQ a empatiou. Rozumieme, že jeho rodina tiež trpí. Ale je nútený sa rozhodnú oni alebo my. Vieme, že sa nedokážu zmeniť. A ani my nie.

Ako dosiahnuť, aby nám dali aspoň pokoj?

Nedokážem manžela s dcérkou opustiť a ani ich naďalej vystavovať tomuto tlaku. A ani pasívnemu fajčeniu, keďže svokrovci sú silní fajčiari. Dcéra začala zle spávať a je plačlivá, vyžaduje len nosenie na rukách.

Je to náročné, keďže sme ostali s mužom sami. Dieťa cítii, že sme nešťastní a občas aj pred ňou plačeme, alebo sa kvôli tomu pohádame. Dlhšie už túto situáciu neznesieme. Odbornú pomoc psychológa svokrovci odmietli. Navrhli sme to 2x.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem za odpoveď