Ako pomôcť skoro 3-ročnému synovi, ktorý útočí na spolužiakov a hádže hračky v škôlke?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám syna vo veku 2 roky a 11 mesiacov, ktorý nastúpil do škôlky v septembri. Je veľmi živý a už predtým sme doma mali problémy, ako napríklad hrýzanie a bitie jeho dvoch starších sestier vo veku 10 a 8 rokov. Aj keď sme ho učili, že sa to nesmie a situácia sa trochu zlepšila, po nástupe do škôlky začali problémy aj tam. Často sú to útoky ako škrabanie, bitie, či hádzanie hračiek. Posledné dva týždne ho kvôli nespaniu v škôlke beriem domov skôr, aby obedoval a spal doma, no útoky pokračujú.
Na moju žiadosť škôlku navštívila psychologička, ktorá povedala, že jeho správanie je v jeho veku normálne, lebo sa ešte len učí spracovávať svoje emócie. Upozornila nás však na opozdenú hrubú motoriku a odporučila neurologické vyšetrenie, na ktoré sme objednaní 7. novembra. Myslela som, že ak ho začnem brať zo škôlky skôr, situácia sa zlepší, ale zostáva rovnaká. Najnáročnejšie sú stredy, keď je na neho veľa podnetov.
Snažím sa mu veľmi pomôcť, veľa čítam a vysvetľujem mu, čo robí nesprávne. Nedôverujem však učiteľkám, lebo sa nedá na ne spoľahnúť. Viem, ako sa v škôlke súdia deti podľa správania alebo rodičov.
Ako postupovať, aby som synovi čo najviac pomohla?
Obávam sa aj reakcií od ostatných rodičov, lebo podľa učiteliek sa ho deti začínajú báť. Už som sa stretla s útokmi na moju osobu a syna, aj keď zatiaľ nepriamo. Hoci chápem obtiažnosť situácie, pracujem na všetkom, aby sa to zlepšilo, no výsledky sú stále nedostačujúce.
Ďakujem.
Dobrý deň,
to, čo popisujete, musí byť pre vás náročné. Vidím však, že ste vnímavá a snaživá mama, ktorá sa snaží svojmu synovi pomôcť najviac, ako vie.
Aby došlo k zmenám pri ťažkostiach, ktoré opisujete, chce to čas a trpezlivosť. Dieťa sa ešte len vyvíja a potrebuje mnoho skúseností, aby si vytvorilo zdravé sociálne a emocionálne zručnosti. To ale neznamená, že to máte nechať tak. Citlivá podpora z vašej strany je veľmi dôležitá.
V domácom prostredí pomáhajú jednoduché rituály, hrové aktivity, obrázky a knižky o emóciách, pomocou ktorých môžete formovať jeho prosociálne návyky.
Dlhé vysvetľovanie zatiaľ nemá veľký efekt – dieťa v tomto veku nedokáže dlhšie udržať pozornosť.
Emočnej gramotnosti ho učte tým, že budete zrkadliť a pomenúvať jeho emócie – aj emócie druhých. Tak sa postupne naučí vyjadrovať svoje potreby slovami, nie fyzickými prejavmi.
Situáciu je vhodné ďalej konzultovať s učiteľkami – pokojne, vecne a s cieľom spolupracovať. Dávajte im najavo, že vám záleží na tom, aby sa syn učil regulovať svoje emócie iným spôsobom. Môžete im navrhnúť napríklad pravidelné krátke stretnutia, kde si spoločne prejdete, čo sa v škôlke dialo, a ako na to reagovať jednotne.
Dohodnite sa na konzistentnej, ale nie trestajúcej reakcii, ak k incidentom dôjde. Napríklad:
Potom nasleduje hranica: „Nie je dovolené ubližovať ľuďom.“
A ponúknutie možnosti: „Ak sa ti niečo nepáči, povedz to, príď za mnou, zober si na chvíľu niečo iné.“
Pokračujte aj naďalej v spolupráci s psychologičkou. Ak by ste mali pocit, že potrebujete viac podpory, hľadajte aj iné formy pomoci – napríklad rodičovské poradne alebo skupiny pre deti s podobnými prejavmi.
Prajem vám veľa trpezlivosti, porozumenia a spoločných šťastných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková