Ako pomôcť skoro štvorročnému synovi, ktorý každé ráno pred škôlkou plače?

Zodpovedané
3. mar 2022

Dobrý deň,

syn bude mať v máji 4 roky. Od dvoch rokov chodil do jaslí a od septembra chodí do škôlky. Posledné tri týždne robí ráno v škôlke cirkus. Plače, nechce sa ma pustiť. Keď ho učiteľka odomňa odtrhne, potom chce ujsť.

Od začiatku trochu plakával, ale posledné týždne to je oveľa horšie. Mali sme svoj rituál - pusa, vystískať, zakývať. Už sa rituál robiť nedá, keďže vyvádza. Učiteľka hovorí, že doobeda sa veľmi nechce zapájať, ale poobede sa už s deťmi hrá. Cestou domov sľubuje, že už plakať nebude. Keď sa ho pýtame, prečo to robí, tak nevie.

Čo máme zmeniť?

Tento týždeň s ním chodí manžel. Kázala nám to riaditeľka, aby sa lepšie odpútal. Je to to isté, ak nie horšie. Plače už doma, že tam nechce ísť. Hovoríme mu, že všetci ideme do roboty a on by bol doma sám.

Je rozumný, chápe to. Príde však ráno a opakuje sa to.

Ako mu môžeme pomôcť?

Mám s ním ráno ostávať v škôlke a potom odísť?

Učiteľky sú z neho tiež unavené.

Ďakujem

Dobrý deň,

v tomto prípade treba popremýšľať na tým, čo môže byť zrazu príčina takejto zmeny. Správanie je vždy len špičkou ľadovca, to čo nevidíme to väčšie je pod ním. Skúste spoločne s učiteľkami prísť na to čo to mohlo spôsobiť.

V tomto prípade pracujte aj na vlastnej osobnosti. Vaše obavy, či tlak, že niečo veľmi chcete docieliť vníma aj samotné dieťa. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení. Dieťa musí vidieť, že to myslíte so škôlkou vážne a tiež, že dôverujete učiteľkám.

Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste.

Odporučila by som byť ako keby sprievodcom. To znamená reflektovať jeho pocity, teda pomenovať. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to dáme. Teraz sa rozlúčime a prídem pre teba hneď ako sa v škôlke naspinkáš. Verím, že to zvládneš. Dôležité je ubezpečiť ho, že vás nestratí a oceňovať to, ak dobre zvládne lúčenie s vami pred odchodom, či nejaké obdobie v škôlke bez negatívnych prejavov.

Využívajte rešpektujúcu komunikáciu teda prihliadajte na jeho potreby a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Povedzte mu, že spoločne určite na niečo prídeme. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy - rodinná fotka v skrinke, predmet, ktorý si zoberie so sebou.

Po škôlke sa zaujímajte o činnosti, ktoré dieťa prežilo. Zamerajte sa skôr na hru, aktivity nie na spánok a jedlo, ktoré bývajú často neobľúbené. Rozhovor odporúčam začať nepriamo. Ja som dnes mala ťažký deň, necítila som sa dobre, dúfam, že ty si zažil lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to?

Dieťa môžete motivovať aj tým, že skúsite mu nájsť nejakého kamaráta. Ak poznáte rodičov detí, ktoré chodia do škôlky pozvite niektorého na návštevu aby sa skamarátili pre synčeka v bezpečnom prostredí. Vhodné je keď si pre toho kamaráta vopred niečo pripraví napríklad nejaký darček ako kresba a podobne.

Na to aby ste vedeli aké dieťa skutočne prežíva v škôlke pocity pomôže vám pri tom rolová hra. Vy môžete byť dieťa a on učiteľka. Následne si roly môžete obrátiť alebo do hry zapojte hračky a hrajte to prostredníctvom nich. Môžete taktiež využívať terapeutické príbehy, ktoré si prispôsobíte potrebám vášho dieťaťa a jeho jazyku. Jeden príklad máte v prílohe.

Ráno či večer sa o tom veľa nerozprávajte a nediskutujte, nekomentujte ranný odchod do škôlky. Ak by sa spýtal, len mu povedzte, že pôjde tak ako aj dnes. Môžete mu tiež povedať, že vy musíte tráviť čas v práci a on v škôlke. Musíte zarábať peniažky pre rodinu.

Konzultujte vaše problémy so synčekom aj s učiteľkou v materskej škôlke. Je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech syna. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Môžete jej povedať čo si myslíte, že je príčinou a čo vám na neho funguje napríklad doma. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do škôlky ísť.

Ak by pretrvávali takéto prejavy u syna dlhodobejšie obráťte sa na odborníka.

Prajem veľa šťastia.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička