Ako presvedčím 3,5 ročného syna, aby prehĺtal jedlo?

Zodpovedané
25. jan 2020

Dobrý deň

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 3,5 ročného syna, ktorý začal odmietať prehĺtať jedlo. A to vraj preto, lebo v škôlke mu pri jedení zabehol zemiak a potom plakal. Keď som sa na to pýtala učiteľky, tak nič o tom nevedela. Zo dňa na deň prestal prehĺtať aj obľúbené jedlá. Začne jesť, ale zbiera si to všetko do úst. Jedlo rozžuje a má to v puse aj pol hodinu až kým to nakoniec nevypľuje do umývadla, lebo mu to všetko tečie z úst von.

Výživy, jogurty a polievku zje, ale tuhšie jedlo má vždy rovnaký scenár. Podľa mňa má v hlave nejaký blok zo strachu, že mu zasa zabehne. Ale to je zvláštne, že ani učiteľka nevie, že čo sa stalo. Toto isté robí aj v škôlke.

Ako ho presvedčím, aby pekne papal?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

v tejto veci možno zvážte na začiatok aj vylúčenie zdravotného problému, či ho niečo nebolí.

Neviem ako dlho situácia trvá, no myslím si, že v tejto situácii nejaké racionálne presviedčanie nezaberie. Máte pravdu, že zrejme má nejaký psychický blok. Zrejme pri jedle, pri tom keď mu zabehol zemiak, pocítil veľký strach, paniku a zanechalo to v ňom silnú stopu.
Tento strach sa mu pravdepodobne vracia vždy keď si má dať tuhú stravu.

Doma mu určite zrkadlite tú emóciu. Bojíš sa, že ti znova zabehne. Máš strach to prehltnúť. Obávaš sa, či to zvládneš. Skúste sa ho pýtať čo by mu pomohlo, či mu viete nejako pomôcť vy, čo by potreboval.
Skúste mu dať najavo, že rozumiete a odkomunikovať, že jesť je dôležité. Hľadajte spolu so synom spôsob ako to prekonať.
Pracujte so strachom. Môžete vymýšľať prostriedky proti strachu: "sprej", môže strach nakresliť a odhodiť, vyskákať ho, podupať, vytancovať.

Spýtajte sa, čo by skúsil zjesť. Popr. dávajte redšie veci a skúste postupne tuhšie. Oceňujte ho za maličkosti, keď niečo zvládne.

Nútiť ho zmysel nemá, ani trestať, mohlo by to skončiť nejakou panikou, priveľkým strachom, ešte väčším zablokovaním.

Prijímajte jeho emócie, vytvárajte bezpečie a prijatie. Komunikujte o tom. Reagujte empaticky. Sledujte synove signály a adekvátne reagujte na jeho potreby. Oceňujte ho, venujte mu pozornosť. Skúste mu dávať na výber.

Ak sa to nebude zlepšovať, poprípade spozorujete, že sa to zhoršuje, pomôcť by vedel aj psychológ.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com