Ako reagovať, keď 4,5-ročné dieťa ignoruje príkazy?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 4,5-ročného syna, ktorý je od mala náročným dieťaťom. Je veľmi aktívny a akčný, nevydrží sedieť a sedavé činnosti ho nebavia vôbec. Všetky emócie prežíva naplno, vie sa neskutočne tešiť. No ak sa mu niečo nepáči, alebo nejde podľa predstav, prežíva poriadne hysterické záchvaty.
Je tvrdohlavý, ničoho sa nebojí, nemá pud sebazáchovy. Myslí si, že všetko vie najlepšie, nedá si poradiť. Na druhej strane je veľmi šikovný a v živote sa určite nestratí. Všetko ho zaujíma, má milión otázok a na všetko chce odpoveď.
Momentálne máme obdobie odmietania všetkého, čo mu poviem alebo čo od neho chcem, najmä ja, ale aj manžel. Ráno chcem, aby sa prezliekol, umyl zuby a najedol, ale jeho odpoveď je "nie" alebo odpovedá ignoráciou. Rovnako je to, keď prídeme domov a potrebujem, aby sa umyl a prezliekol. Večer, keď má upratať hračky, odpovie "nie".
Najväčší problém je však vonku. Bežne chodíme za ruku, to máme naučené od mala, keďže ako menší nám utekal. Avšak, keď sme vonku s kamarátom, na kolobežke alebo bicykli, okamžite ma prestáva vnímať. Je vo "svojom živle", uteká, nemá problém vybehnúť na cestu. Vie, že na tú cestu ísť nemôže, kričím naňho, aby stál, ale vôbec nevníma. Keď ho dobehnem, vie, že to nemal urobiť. Keď sa ho opýtam, prečo ma nepočúvol, vždy si to nejako obháji - napríklad, že sa mu páčilo, ako išiel rýchlo, alebo že sa chcel len hrať.
Ako mám reagovať v takýchto situáciách a ako im predísť? Vonku chodiť predsa musíme.
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem, že niektoré situácie, ktoré so synčekom zažívate, sú pre Vás stresujúce a oceňujem, že sa zaujímate o to, ako na neho efektívne výchovne pôsobiť, aby jeho vývin bol všestranný a harmonický.
V takýchto situáciách môže pomôcť vopred sa spoločne dohodnúť na pravidlách a pripomenúť možné dôsledky ich nedodržania.
(„Ideme von, ale máme pravidlo, že pred cestou ma čakáš alebo zastaneš, keď zakričím stop.
Ak sa rozhodneš to nedodržať, pôjdeš zvyšok cesty za ruku alebo prechádzku ukončíme a ideme domov.“).
Dôsledok si zvolíte podľa aktuálnych možností a situácie.
Ak sa situácia opakovala napriek dohodnutým pravidlám, je dôležité zadať hranice a byť dôsledná. Práve to deti učí zodpovednosti za svoje správanie.
Hranice zadávame s rešpektom a zameriavame sa na neprimerané správanie, nie na osobnosť dieťaťa:
„Vidím, že ťa niečo zaujalo na ceste, chápem to, ale na cestu bezomňa ísť nedovolím, je to nebezpečné a mali sme také pravidlo. Týmto si sa rozhodol, že zvyšok prechádzky pôjdeš vedľa mňa.“
Pri kritických situáciách, ktoré sa opakujú, môžete použiť nácvik dopredu alebo príbehy
(napríklad si zahrať rôzne situácie, ako sa správne prechádza cez cestu).
Ak by ste si aj naďalej neboli istá správnym výchovným prístupom alebo by sa prejavy správania zhoršovali, neváhajte sa obrátiť na odborníka.
Existujú aj iné metódy a efektívne reakcie na tento druh správania, ktoré môžete vyskúšať.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková