Ako reagovať, keď si dvojročný syn v hneve búcha hlavu o zem?

Zodpovedané
31. mar 2022

Dobrý deň,

syn má 22 mesiacov a už dlho sa boríme s problémom, že si v záchvate hnevu búcha hlavu o zem, o stenu a podobne. Začalo sa to už dávno, keď mal asi rok. Po nejakom čase s tým prestal, resp. robil to zriedka.

Teraz pri každom záchvate hnevu, často takmer bez príčiny, resp. za úplnú hlúposť si začne búchať hlavu o zem, stenu. Raz sa stalo, že aj vonku o asfalt. Prípadne sa rukami bije po tvári ako keby dával sám sebe facky. Snažím sa ho vtedy hneď vziať na ruky a vysvetľovať. Nepomáha to.

Ako na toto správanie reagovať?

Syn je typ dieťaťa, ktoré si vyžaduje pozornosť. Sám sa veľmi hrať nevie, trošku výbušnejší typ. Inak je šikovný, rozpráva celkom fajn na svoj vek.

Ďakujem

Dobrý deň,

Syn je v období keď si skúša svoje hranice a svoju vôľu a objavuje samého seba. Chce teda vedieť, čo sa stane keď niečo urobím, ako ovplyvním situáciu. Jeho správanie ešte rozhodne nie je zlomyseľné, aj keď sa vám to tak zdá. Nevie si predstaviť v mysli dopredu, že keď urobím toto, tak tým sa moji rodičia budú cítiť zle. Koná impulzívne a robí činnosti, ktoré ho fascinujú.

Niektoré deti majú toto obdobie výraznejšie s množstvom prejavov, niektoré menej. Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší. Následne aj jeho vôľa je potom neoblomná, preto práca s nimi na zmene je trochu ťažšia.

Keď dieťatko prevalcujú emócie, ktoré sú také silné, že ich potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom využije pre to rôzne alternatívy. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je preto hodiť sa o zem a búchať hlavou o podlahu alebo o stenu. Jedno z toho je dostupné takmer vždy.

Najviac mu pomôžete tak, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké.

Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Pomenúvajte mu jeho emócie. Napríklad: Vidím, že sa hneváš, keď som ti zobrala kábel. Dám ťa na sedačku a tu sa môžeš hnevať som pri tebe, ale kábel ti naspäť nedám. Ak je to vonku jednoducho ho chyťte a pomenujte: Hneváš sa, chcel by si ísť preč. Nedovolím ti, aby si si ublížil. Preto ťa teraz objímem, alebo dám ťa na trávu. Som tu pri tebe. Zvládneme to.

Najzákladnejšie opatrenie je zabezpečenie ochrany zdravia dieťaťa, teda bezpečia. To znamená, že dieťa treba buď zobrať na ruky, alebo mu pod hlavičku podložiť malú podušku, svoju dlaň a podobne.

Negatívne emócie pravdepodobne budú. Nebojte sa ich tie si jednoducho musí odžiť. I napriek tomu, že sú pre vás obidvoch veľmi nepríjemné. Musí sa naučiť sebakontrole a záchvat zlosti je pre neho na to, aby sa frustrácia vypustila. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete. Naozaj skúšajte čo na neho zaberie to objatie, alebo možno len dotyk. Ono to nemusí zabrať hneď (niektoré dieťa môže byť dosť vytrvalé v prejavoch svojej frustrácie) dôležité je, že vytrváte a zaberie to na koniec. Na svojej hranici si však musíte stáť. Postarajte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne.

Myslite vždy na to, že každá búrka (výbuch emócií) je vždy len dočasná. Základom je nenechať sa do tejto búrky vtiahnuť tým, že mu nakoniec niečo povolíte alebo, že ešte pridáte hroby a blesky tým, že budete kričať.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Alebo: Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.

Ešte čo vám môže pomôcť zvládať synove správanie je premýšľanie, kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza. Popisujete, že je to z ničoho nič, ale možno prídete na to, že niektoré situácie synovi robia viac problémov ako iné a môžete sa pokúsiť v tom trochu zabrániť.

Napr. pomocou týchto otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Napríklad v probléme s umývaním zubov. Skúste pri tom robiť aj nejakú zábavnú činnosť, spievanie, tancovanie a pod. Buďte čo najviac kreatívna napríklad hrajte hru na to, kto sa prvý nachystá do vane, alebo kto sa prvý vyzlečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu s kamarátom hráte. Hovore mu, že ste rada, že ho máte.

Dôležité je poznamenať, že toto správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať.

V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.

Prajem veľa zdaru.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička