Ako reagovať na hnev a žiarlivosť trojročného syna?

Dobrý deň,

každé správanie dieťaťa má nejaký dôvod. Skrýva sa za ním emócia a za ňou nejaká potreba. Správaním teda niečo získava, niečo mu to prináša, dáva.

Rozdiel medzi ním a sestričkou je malý. Môže žiarliť, ale aj mať pocit neistoty, neférovosti, nerovnocennosti, straty, ohrozenia. Narodenie súrodenca znamená pre dieťa ohrozenie, neistotu. Možno syn potrebuje viac pozornosti, lásky, nadobudnúť istotu, cítiť sa bezpečne. Takýmto správaním môže získavať pozornosť, pocit, že je hodný lásky atď.
Niektoré deti sa s narodením súrodenca vyrovnávajú ťažko.

Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, cíti sa ohrozene a neisto, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Tento prístup aplikujte aj keď počujete ako kričí na sestričku. Hnevá ťa, že je tu s nami. Niekedy by si tu bol radšej sám. Možno sa bojíš, že už ťa nemáme radi.
Skúste hádať čo je za tým, pracujte s tým.

Tiež keď sa nevie upokojiť. Rozumiem, že je to frustrujúce, ale najúčinnejšie je pracovať s emóciami, skúšať sa mu priblížiť. Buďte trpezliví, opakujte dookola, hádajte.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie. Chyťte mu ruky, hlávku, postavte sa medzi neho a sestričku.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.

To, že o sebe hovorí, že je zlý, môže naznačovať zníženú sebaúctu, čo by neskôr mohol byť problém, ak sa to nezmení. Prejavujte synovi dôveru, dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte. Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.
Tieto jeho vyjadrenia sledujte.

Komunikujte empaticky.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka. Váš vzájomný vzťah a pohoda na oboch stranách sú dôležité.