Ako reagovať na odvrávanie a náladovosť štvorročnej dcéry?

Zodpovedané
Predškolák (3 - 6 rokov)Psychomotorický vývojNarušená komunikačná schopnosť
29. máj 2020

Dobrý deň,

chcela by som Vás poprosiť o radu pri výchove našej skoro štvorročnej dcéry, ktorá je veľmi vnímavá, citlivá, šikovná. Je však vzdorovitá. Kvôli korone je už dlhšie doma zo škôlky so mnou a s ročnou sestričkou.

Za posledný rok prešla veľkou zmenou. Odkedy sa jej narodila mladšia sestra, tak sa spustil v nej vzdor a žiarlivosť. Do toho nastúpila do škôlky, čo samozrejme zle znášala. Všetko sa časom ustálilo, v škôlke si našla kamarátov, adaptovala sa tam a aj na sestričku si časom zvykla. Takže v ich vzťahu už je "len" klasická súrodenecká rivalita a handrkovanie o hračky.

Naučili sme sa riešiť jej vzdor, reagovať na ňu tak, aby sme predišli hysterickým záchvatom. Agresia, záchvaty revu hnevu a prehnaná žiarlivosť už našťastie ustúpila, no vzdor stále má. Často neguje všetky príkazy a pravidlá. Zmenila sa aj vo vzťahu k nám rodičom. Kedže my jej určujeme hranice, tak my sme tí zlí. Reaguje na nás podráždene a drzo, odvrávanie je na dennom poriadku.

Ako to máme riešiť?

Všetky príkazy, oznamy požiadavky vždy poviem najskôr pekne po dobrom. Keď to odignoruje, tak dôrazným hlasom jej viackrát poviem, pohrozím trestom, no aj tak to niekedy nefunguje. Vzdoruje pri bežných činnostiach ako jedenie, obliekanie, upratovanie, dodržiavanie režimu. Nakoniec zvýšim hlas, ale nie je to štýl akým s ňou bežne komunikujem.

Napriek tomu ona vie byť ku mne veľmi drzá, neguje čo hovorím, slovne vybehne na nás, zvýši hlas alebo mi povie "ty mama! "akoby chcela ty zlá alebo škaredá mama. To už párkrát aj povedala.

Veľmi ma to zamrzí, lebo my jej škaredé veci nehovoríme a aj keď viem, že to nemám brať osobne, som z toho smutná, neviem kde robíme chybu, že si vôbec dovolí na nás zvýšiť hlas.

Ako jej nastaviť hranice, keď odvráva?

Keď chcem, aby vedela, že toto si už dovoliť nemôže. Je pravda, že veľa sleduje z komunikácie ako sa my rodičia bavíme s inými, ale s manželom máme pekný vzťah. Pokým sme nemali 2 deti, tak sme sa nikdy ani nehádali. Vlastne tie nezhody, ak aj niekedy sú, tak len kvôli odlišnej výchove. Muž si myslí, že sme mali byť ráznejší a aj po zadku capnúť, nepovoliť. Kvôli tomu, že riešime staršiu dcéru, ale nikdy na seba nezvýšime hlas a snažíme sa neriešiť odlišné názory pred deťmi.

Je veľmi vnímavá a bystrá, trochu ťažšia tvrdohlavá povaha. Keď ju učím, aby sa so sestrou podelila, vie situáciu šikovne otočiť pre seba a povie "Maminka ty by si sa teraz mala podeliť, keď máš koláč, to nie je pekné, že sa nepodelíš". Na to som jej samozrejme kúsok dala, ale je to ukážka, že vie šikovne až vychytralo použiť frázy, čo počuje. Niekedy v tej komunikácii nepozná hranice, najmä keď si presadzuje svoje.

Dcéra má časté zmeny nálady, sama sa aj z ničoho nič nahnevá a ventiluje sa na nás. Správa sa ako pubertiak a povie mi "Daj mi pokoj, ty ma nechaj, teba nechcem.
Keď niečo nie je po jej, niečo sa jej nepovolí reaguje takto a zvýši hlas už aj na iných členov rodiny. To samozrejme vždy okomentujeme tým, aby sa škaredo nesprávala a bavila sa s nimi pekne.

Ako reagovať v týchto situáciách?

Keď jej poviem, že takto nemá hovoriť, že to bolí na srdiečku, tak to nemá účinok. Niekedy má takú náladu, že neguje a odvráva už len preto, aby na seba stiahla pozornosť v súvislosti s mladšou sestrou. Tomu rozumiem, ale tieto žabomyšie vojny ma vyčerpávajú, kedže sa jej snažím venovať a odkedy máme aj mladšiu dcéru tá pri nás vyrastá len tak akoby pomimo. Vôbec ju neuprednostňujeme, keďže stále riešime len tú staršiu, jej psychickú pohodu, jej vzdor, jej správanie.

V pravidlách som možno prísna, no snažím sa byť láskavá, nekričím na ňu. O to viac ma mrzí, keď nás nerešpektuje a rozmýšľam, kde je chyba.

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

zdá sa, že s dcérou zažívate náročné chvíle, máte od nej nejaké očakávania, ktoré nie sú naplnené. Pociťujete potom hnev a frustráciu.

Dieťa má na správanie zväčša nejaký dôvod. Niečo mu to prináša, napĺňa nejaké potreby. Možno narodením sestry stratila istotu, bojuje o pozornosť, tiež to môže byť vec hraníc, ktoré dieťa potrebuje, aby sa cítili bezpečne. Tých dôvodov môže byť viacero. Dôležité je však vedieť, že správanie je len špička ľadovca. Za ním sa skrývajú emócie a za ním určité potreby. Keď sú dieťaťu naplnené, nemá dôvod dieťa vykazovať správanie, ktorým si ich napĺňa.

Dcérku zrejme valcujú emócie, a v tomto období sa ich učí zvládať. Na to, aby sa jej to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa nej, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ju hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa dcéra naučila emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, dcérke ich ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcela si to ináč. Hneváš sa a preto nám hovoríš takéto slová. Si z toho smutná a preto na nás kričíš Počujem ako veľmi si na nás nahnevaná.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak dcéra koná nežiadúco, treba jej nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.

V situácii, keď odvráva, kričí na vás, vraví vám, že ste zlí komunikujte najmä emóciu za tým. Hneváš sa, preto na nás kričíš.
Môžete dať hranicu. Ľudia ale nie sú na kričanie. Popr. ak máte pravidlo: Hovoríme však slušne a potichu.
Alternatíva: kričať môžeš ísť do svojej izby ak chceš.

Následne sa môžete v kľude o situácii pozhovárať keď prehrmí. Pomenujte dcére čo sa stalo, ako sa vtedy asi cítila. Pýtajte sa jej čo by potrebovala inak. Ako by to ona chcela, aby sa cítila lepšie. Skúste jej ponúknuť nejakú alternatívu ako by sa dala situácia zvládnutť.

Zdá sa, že dcéra možno nemá všetky hranice jasne dané, resp. nemá úplne jasno v pravidlách. Dieťa hranice potrebuje. Mal by dostať také hranice, také možnosti výberu, aby ste ich vy ako rodič dokázali dodržať. Nastavenie hraníc a ich dodržiavanie je v zodpovednosti rodiča.

Ak sú pre dieťa nepredvídateľné, nekonzistentné, dieťa pociťuje zmätok a tým pádom aj pocit nebezpečia a neistoty. Hranice predstavujú pre dieťa bezpečie.
Skúste si doma zaviesť nejaké nemenné pravidlá, opakujte si ich, popr. v nejakej prijateľnej forme si ich s dcérkou nakreslite, napíšte, nalepte.
Uistite sa, že rozumie tomu, ćo sa od nej žiada.

Myslím si však, že u dcérky môže ísť aj o potrebu pozornosti, istoty, pocitu bezpečia.

Dcéra potrebuje cítiť, že ju ako osobu prijímate a len niektoré jej správanie nie je v poriadku. Buďte jej sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa s dcérou zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte jej ocenenie, na výber, nechajte ju občas rozhodovať a jej rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste. Niekedy zafungujú krátkodobo, avšak z dlhodobého hľadiska sú neefektívne. Takéto metódy tiež dávajú dieťaťu najavo, že nie je dôležité, že ho neprijímate a narúšajú vzťah aj dôveru medzi vami.

Prijatie je veľmi dôležité.

Dcéra dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva, trápi sa a chce vás pri sebe. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie. Správanie odráža stav duše dieťaťa, jeho prežívanie.

Vytvárajte jej bezpečné a prijímajúce prostredie. Venujte jej pozornosť, prejavujte veľa lásky. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.

Rozumiem, že ste frustrovaní a unavení, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii s dcérou, obráťte sa na odborníka.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com