Ako reagovať na prílišnú citlivosť štvorročného dieťaťa?

Dobrý deň,

každé dieťa je na rôzne podnety a situácie inak senzitívne.

Zdá sa, že dcérka sa učí pracovať s emóciami a zvládať ich. V tomto období deti tiež čelia tomu, že mnoho vecí chcú robiť samé, ale nie všetko ešte dokážu.

Deťom treba zrkadliť ich emócie. Rozprávať sa s nimi vnímavo a citlivo. Kľaknúť si k nim, pozrieť o očí, v kľude zhodnotiť situáciu. napr. Zdá sa mi, že ťa mrzí, že sa vylialo, že zem je mokrá. Skúšala si ten pohár odniesť a trochu sa vylialo. To sa stáva. Skúsime to znovu menej vodou. Teraz to treba utrieť. Skúsiš to sama alebo ti mám pomôcť?

Dieťa sa tak cíti, že sa nič nestalo, že sa naň nikto nehnevá, že sa mu snaží dospelý porozumieť a rešpektovať jeho pocity. Že každá emocionálna reakcia je správna, prejaviť pocity je normálne a akceptovaná, cíti tak lásku. Dospelý tak tiež dáva dieťaťu možnosť napraviť čo sa stalo, a to logickým dôsledkom, a zároveň aj rozhodnutie, ako to napraviť je na dieťati.
Niekedy to trvá dlhšie ukľudniť dieťa, a môžete sa cítiť ako obohratá platňa. Avšak má to svoj význam a ak vytrváte, tak by sa stav mal zlepšovať.

Zvyšuje sa tak aj kompetencia dieťaťa, uvedomuje si svoju hodnotu a zároveň sa cíti v takomto prostredí v bezpečí.

Čo sa kriku týka, neodporúčam ho. Pre dieťa je to trest a ohrozenie. Vtedy deti nevnímajú obsah toho, čo im hovoríme, sústredia sa na tón hlasu, ktorý je pre ne hrozbou.
Skôr treba dôsledne a vnímavo nastaviť hranice a pravidlá, aby ste ošetrili aj seba, aby ste nemuseli kričať, aj dieťa, aby vedelo, čo môže očakávať a aké sú podmienky.