Ako riešiť amoky trojročnej dcérky?

Zodpovedané
11. nov 2019

Dobrý deň,

máme trojročnú dcérku, ktorá je veľmi šikovná. Krásne rozpráva a keď nemá zrovna svoju zlú chvíľu, tak je to zlatíčko. Chodí do škôlky.

Problém je, že skoro každý deň má chvíľu, keď kričí, vrieska. Nič na ňu nezaberá. Ani objatie a ani dohováranie.. Akoby vtedy ani nevnímala. Veľakrát sa aj v noci pusti do strašného plaču a vykrikuje, že chce byť sama. Alebo chce byť iba pri jednom z rodičov a druhého vtedy odmieta.

Občas sa tak stane, že vrieska aj 2 hodiny, kým sa ukľudní. V škôlke má tiež obľúbenú pani učiteľku a keď je tam ráno zrovna ta druhá, tak plače.

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

dcérka je vo veku kedy je pre deti prirodzené, že keď sa im niečo nepozdáva, popr. nie je tak ako si želajú, tak zúria. Tiež je pravda, že vtedy nevnímajú. Emócie prevezmú kontrolu a rozum a logika sa ako keby vypnú a dieťa nie je schopné vnímať.

Odporúčam vám pracovať s emóciami. Prijímať dcérku a aj jej prejavy. Aby sa cítila prijatá a slobodne v prejavovaní toho čo cíti. Zrkadlite jej ich, pomenujte. Popíšte aj situáciu. Týmto sa dieťaťu prepájajú obe hemisféry a to mu pomáha sa upokojiť. Tiež sa tým učí spojiť si telesný pocit, to čo cíti s pomenovaním. Buduje sa jeho slovná zásoba a emocionálna inteligencia. Je to pre dieťa veľmi dôležité. Nesnažiť sa emócie zastaviť, potlačiť.

Treba si uvedomiť, že takto sa dieťa práve cíti, má na to nárok. Potrebuje len podporu. Cieľom nie je zastaviť plač a krik čo najrýchlejšie, ale dať dieťaťu pochopenie, prijatie, pocit, že sa mi snažíte porozumieť a že ste pri ňom. Niekedy to vyžaduje čas a trpezlivosť.

Čo sa týka nočného plaču, môže ísť o spracovávanie nejakých udalostí zo dňa, poprípade nejakých zmien, zážitkov, kľudne aj nepríjemných. Tiež sa u detí objavujú nočné desy. Tu naozaj ťažko povedať. Môže byť, že je senzitívnejšia, citlivo vníma udalosti a majú a ňu takýto dopad. O spánku sa môžete poradiť aj s pediatrom.

Vytvárajte dcérke bezpečné a prijímajúce prostredie. Je dôležité, aby sa cítila v prejave svojich emócií prijatá a slobodná. Aby vedela, že čokoľvek cíti, je to v poriadku. Ak sú jej prejavy nejaké agresívne, alebo deštruktívne, treba zadať hranicu. Komunikujte rešpektujúco a vnímavo reagujte na jej potreby.

Ak by ste mali subjektívne pocit, že niečo nie je v poriadku, že sa vám nedarí, že zažívate ťažké chvíle, poraďte sa s odborníkom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com