Ako riešiť hnev a agresivitu u trojročného syna?

Zodpovedané
11. mar 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom trojročného syna, ktorý má veľký problém so zvládaním nervov. Keď mu niečo nie je po vôli, tak chce niekoho zbiť. Stále len odvráva a ešte nám povie, že máme ísť preč. Stále všetko zneguje a povie, že nechce. Keď mu povieme, že dobre, tak začne kričať, že to chce.

Pritom to je šikovný chlapec. Neuvedomuje si, že robí zle. Povie dobre mamka, už to nebudem robiť a o pár hodín sa všetko opakuje. Hlavne ten hnev.

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

syn sa v tomto veku nachádza v období autonómie a vôle, alebo v tzv. období vzdoru. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia. Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Hovoríš nám aby sme išli preč, asi sa na nás hneváš. Zdá sa, že sa nevieš rozhodnúť čo by si chcel. Tak sa hneváš, až hovoríš, že by si niekoho zbil.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležitý. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Vidím, že sa hneváš. Ľudia ale nie sú na udieranie. A poskytnite alternatívu - môžeš udierať do gauča (podstatné robiť v týchto troch krokoch).

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o tom porozprávať, o tom čo sa stalo, ako sa cítil, čo by mu v tej chvíli pomohlo. Môžete synovi poskytnúť nejakú alternatívnu stratégiu, niečo, čo pomáha vám.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com