Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

zdá sa, že by ste boli najradšej keby dcérka robila to, čo jej poviete a to presne vtedy, kedy jej to poviete. Ona je však živá bytosť s vlastnými potrebami, pocitmi, emóciami.

Dané situácie nejako prežíva. Možno sa jej obliekať nechce, niečo sa jej nepáči, má to s niečím spojené. Práve takéto chvíle vyžadujú trpezlivý a láskavý prístup.

Dcérka sa učí pracovať s emóciami, objavuje ich, nerozumie im, prevalcujú ju. Má nejaké potreby, ktoré by mali byť napĺňané, aby mohla fungovať ďalej a objavovať svet.

Ak dostane na zadok, pociťuje pri tom nebezpečenstvo. Potreba nebezpečia je najzákladnejšia potreba.

Nemyslím, že dcéra si dovoľuje. Toto je jej forma komunikácie. Rodič má byť sprievodcom, ktorý ju cez tie náročné situácie prevedie. Ak bude vidieť model, že mocou si človek vydobíja poslušnosť, naučí sa, že tak to je v poriadku.

Skúste jej vytvoriť prijímajúce a bezpečné prostredie. Dcérku treba učiť trpezlivým, vnímavým spôsobom. Prihovárať sa láskavo a chápavo.

Niekedy je to náročné, hranice nastaviť môže trvať dlhšie, ale v budúcnosti sa vám to vráti v podobe láskavého, samostatného a zodpovedného človiečika.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com