Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako riešiť problémovú povahu a postoj 12 ročného syna?

Zodpovedané
Pubertiak (11 - 16 rokov)Puberta
4. máj 2020

Dobrý deň,

neviem si dať rady s mojím 12 ročným synom. To správanie sa nedá vydržať, už sme s manželom v koncoch. Od malička sa s nim rozprávame, vysvetľujeme dookola to isté, hovoríme aké to bude mat následky. On proste povie dobre a aj tak to urobí. Počítač ma na prídel, maximálne 45 minút denne. Telefón nemá k dispozícii ako je doma.

V podstate doteraz nemá žiadnych kamarátov kvôli jeho povahe. Správa sa zle aj k jeho 5 ročnej sestre.Tá je také usmiate slniečko, zlaté dievčatko milé. Má svoje chvíľky, ale povahovo je úplne iná. Niekedy neprimerane žiarli.

Ja chcem, aby sa syn správal primerane k jeho veku. Dcére sa vysmieva, robí opičky, náročky ju jeduje, potichu jej hovori škaredé veci (ako napríklad si zlá, ona sa pritom hra na zemi, alebo si kresli za stolom).

Neviem, kde sa v ňom berie tá zloba, ale stále sa to stupňuje. Každý deň je boj a neviem ako to bude pokračovať. Manžel je veľmi kľudný človek, ale posledných pár dní hovorí, že už sa to v ňom zlomí a syna vytesní zo svojho života. Nebude mať záujem sa mu venovať.

Doteraz chodili na bicykel, floorbal. Vždy ho musel doslova presviedčať a ťahať von.

Párkrát sme už uvažovali nad psychológom, ale doteraz sme sa neodhodlali. Inak myslí mu to dobre, učí sa na jednotky a dvojky. Hrá na husle už 4 roky.

Ako s máme s ním komunikovať

Čo urobiť, aby prekonal svoju povahu a postoj?

Ďakujem

Dobrý deň,

vidím, že skúšate mnohé, ale máte pocit, že nič nefunguje a situácia je stále taká istá.

Syn je už vo veku, kedy ťažko zrazu niečo zmeniť. Používa stretégie, ktoré sa naučil a ktoré mu fungujú. Toto správanie mu zrejme napĺňa nejaké potreby, niečo z toho má.

Vyžaduje si to zmenu komunikácie a nastavenie hraníc, prebratie zodpovednosti za svoje rozhodnutia.

V zásade platí to, čo tu píšem aj pre menšie deti. Aj keď je to náročné a zdá sa vám, že už rezignujete, práve v tých chvíľach syn potrebuje prijatie, porozumenie a bezpečie. Komunikujte empaticky, pracujte s emóciami. Príjmite mu ich, pomenujte.

Nastavujte hranice, láskavo ale jasne. Neustúpte od nich. Vyvodzujte dôsledky, zodpovednosť. Skúste sa vyhnúť trestom, vyhrážkam, kriku.
Dávajte synovi na výber a jeho rozhodnutia rešpektujte.
Oceňujte ho. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Buďte partnermi, robte spolu dohody, pýtajte sa ho na názor.

Môžete si spolu vypracovať domáce pravidlá.

Ak vám to, čo skúšate nefunguje, zrejme si to vyžaduje zmenu. Syn je v citlivom veku, odporúčam vám preto konzultáciu so psychológom, aby situácia bola jednoduchšia pre obe strany.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com