Používame cookies. Viac informácií tu. OK
Zodpovedané

Ako riešiť vzdorovitosť a ťažšiu spoluprácu skoro trojročnej dcérky?

Obdobie vzdoruBatoľa (1 - 3 roky)Predškolák (3 - 6 rokov)
6. máj 2019

Dobrý deň,

moja dcérka bude mať 1.8.2019 tri roky a od septembra ju chceme dať do škôlky. S dcérou je niekedy ťažšia spolupráca v tom zmysle, že ak niečo nechce, ťažko to u nej docieliť. V domácom prostredí sa mi to už väčšinou podarí.

Napríklad, vybrala z krabice knižku, kým sa hrala, nechala som ju. Potom ju odhodila a išla po svojom. Pekne som jej povedala, že uložíme knižku späť do krabice a vyberieme zvieratká a spolu postavíme domček, ale najskôr uložíme knižku. Podarilo sa mi to asi po 5 minútach tak, že som sa k tomu vrátila a asi na 5 pokusov sa podarilo docieliť, že ju napokon pekne uložila. Potom sme išli ku zvieratkám, čiže doma s ňou už teraz viem pohnúť tam, kam potrebujem.

Boli sme u detského lekára odmerať výšku a váhu. Podarilo sa to za mojej pomoci, no samotnej lekárke popočúvať na hrudníku sa nepodarilo napriek jej milému správaniu.

Keď porovnám dcérine správanie s obdobím 2 rokov, je tam posun vpred. No ešte je to boj. Niekedy poslúchne na prvé slovo, niekedy to nepomôže ani na piate. Snažím sa dcére všetko vysvetľovať prečo áno, prečo nie, ako je to správne.

Ako a čím dcérke pomôcť, aby vedela lepšie pochopiť, že teraz jej pani doktorka popočúva bruško a aby spolupracovala.

Ako jej pomôcť zvládať jej odpor, vzdor, odmietavý postoj alebo hnev, keď jej niečo nejde?

Snažím sa vysvetľovať, ukazovať, vychovávať najlepšie ako viem. Dcérka je ešte málo samostatná v samoobslužných úkonoch, potrebuje pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, obúvaní, vyzúvaní, umytí rúk, kŕmení. Chcem ju dobre pripraviť do škôlky.

Uvažovala som nad radou detského psychológa hlavne kvôli tomu vzdoru, keď sa zatne a nechce spolupracovať.

Na druhej strane je aj milá, usmiata, veselá, poprosí, poďakuje, pusinku pošle, vie povedať, čo si prosí, čo nie, rozumie čo od nej chceme a čo sa nemá, nesmie. Keď má dobrú náladu, tak je úplne ako ostatné detičky v jej veku.

Ďakujem za radu

Dobrý deň,

správanie, ktoré opisujete je úplne bežné pre dieťa veku vašej dcérky.

Je to vek autonómie a vôle, deti chcú veľa vecí robiť samé. Mnohé však ešte nedokážu a toto sa v nich bije.

Dieťaťu treba určite priznať a odzrkadliť emócie, nech sú akékoľvek. Pomenovať mu, čo sa v ňom asi deje. Treba dieťa pozorovať, počúvať, prijať čo sa deje, ukázať, že mu rozumieme a sme pri ňom.

Keď sa napr. bojí u lekárky, pomenovať jej. Máš strach. Bojíš sa, čo ti bude pani doktorka robiť. A vysvetľovať.
Ak sa vyšetriť nenechá, tak sa k tomu vrátiť večer v kľude v posteli. Dnes si sa u lekárky bála. Bála si sa, čo ti bude s tým prístrojom robiť. Čo by ti pomohlo?
Vysvetliť čo to je, môžete sa na to doma hrať.

Veľa záleží od dcérky, aká je. Treba hľadať cestu a spôsob, ktorý jej vyhovuje, na čo sa chytí.

Keď sa hnevá, má odpor, vzdor, opäť je efektívne pracovať s emóciou tak, že ju pomenujete, odzrkadlíte, prijmete. Ak aj dcérka niečo nechce urobiť, skúste popísať aj to, a nejako sa dohodnúť. Naším cieľom nie je, aby deti boli poslušné, ale zodpovedné a uaby si dokázali uvedomiť dôsledky svojho správania.
Vidím, že sa ti do toho nechce. Asi si už unavená? Spravíš to až po tom ako sa dohráš alebo teraz?
Nech si vyberie, ale potom na tom treba trvať.

Dcérka si tak uvedomí aj vlastnú zodpovednosť, bude sa cítiť kompetentná, ako váš partner.

Je to vec komunikácie a trpezlivosti. Počínate si dobre.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com
Polož anonymnú otázku

Tu začni písať odpoveď...

Odošli