Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.

Deti sa správajú tak ako sa správajú z nejakého dôvodu. Zo svojho správania niečo majú, niečo im to dáva a vyplýva z nejakej potreby.

Väčšinou, keď rodič povie, že dieťa naráža do hraníc, znamená to, že ich rodič jasne nezadal. Môže byť, že dieťaťu nedávajú zmysel, poprípade, že neboli komunikované bezpečne a zrozumiteľne. Tiež sa to môže diať z dôvodu, že dieťa má nejakú potrebu, ktorá je silná a napĺňa si ju práve tým nežiadúcim správaním.

Dá sa dosiahnuť poslušnosť, ale tá je založená na strachu, na vonkajšom faktore. Dieťa sa zo strachu správa tak, ako chce rodič. Takáto výchova v budúcnosti prináša problémy. Podporuje závislosť.

Ak má syn ťažkú chvíľku, to je práve čas, kedy treba byť pri ňom a zblížiť sa. Dať mu najavo podporu a lásku. Odzrkadliť emóciu a dať mu správu, že ho prijímame aj s jeho hnevom. Rodič má len poskytovať stratégie, ako inak sa dá emócia zvládnuť.

Pre deti je z môjho pohľadu najlepšia rešpektujúca vnímavá výchova s jasne stanovenými hranicami.
Takáto výchova nepodporuje tresty, ani odmeny, ale je založená na princípe logických dôsledkov. Rodič sa k dieťaťu správa s rešpektom, prijíma ho, akceptuje, reflektuje jeho emócie, snaží sa mu porozumieť. Zadáva dieťaťu hranice, spolu tvoria dohody, pravidlá. Dieťa sa učí rozhodovať a niesť zodpovednosť.
Tento typ výchovy vyžaduje viac trpezlivosti, sebapoznania, učenia sa. Avšak určite to prináša výsledky.

Ak máte nejaké pochybnosti ako s dieťaťom komunikovať, neváhajte sa poradiť s odborníkom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com