Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako si poradiť s agresivitou medzi deťmi?

Zodpovedané
14. feb 2019

Dobrý deň,

mám syna predškoláka. Je veľmi šikovný i napriek tomu, že patrí k najmladším v triede. Patrí k tým najlepším. Pani učiteľky a aj my rodičia si myslíme, že už je na školu zrelý. Trošku sa však obávam nástupu do školy, keďže sa v škôlke stretávame s agresivitou iných detí. Je úplne bežné, že sa bijú, len tak buchnú iné deti. Počuť samé "zabijem" v rámci hry.

Neraz sa mi syn sťažoval, že ho bezdôvodne buchli, kopli, čo potvrdila aj učiteľka. Učiteľky sa snažia problémové deti viac sledovať, ale pri počte 25 detí v triede to nemajú šancu ustriehnuť.

A v škole cez prestávky učiteľka už nebude vôbec. Nie som si istá, ako takéto situácie vysvetliť svojmu dieťaťu. Vychovávame ho k slušnosti, aby si ostatných vážil, nebil sa. Aby na agresivitu nereagoval a radšej odišiel. Ale toto na agresívne deti neplatí, keď ich ignoruje, ešte viac ich to motivuje, aby pokračovali.

Nechcem, aby reagoval ako oni a bol z neho bitkár. Obávam sa, že keby im len mal vrátiť, čo mu oni urobia, tak by časom nevedel rozoznať, kedy len vracia a kedy to robí už aj on sám od seba.

Inak v škôlke nemá žiadne problémy, je obľúbený, má veľa kamarátov. Častokrát sa stáva objektom pre agresívne deti.

Rodičia problémových detí považujú agresívne správanie za normálne a komunikácia s nimi je, žiaľ, zbytočná. Oni si myslia, že je všetko v poriadku, nereagujú ani na upozornenia zo strany učiteliek.

Ako má synček reagovať?

Ako mám reagovať ja ako matka?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

vy, ako jeho matka, sa s ním môžete rozprávať. Vysvetliť prečo asi sa také správanie objavuje (niekto je nahnevaný, chce niečo od niekoho získať, zapáčiť sa..), ale že to nie je spôsob akým sa to robí, ale že tie deti to asi inak nevedia.
Že on rozhoduje o svojom tele sám a vždy môže rázne povedať, že sa mu to nepáči, odísť.

Ťažko povedať, čo je v tomto prípade správna reakcia. Dôležité je, aby si bol syn vedomý svojich kvalít a sa s takýmto správaním dokázal čo najlepšie vnútorne vysporiadať. Aby vedel, že v ňom chyba nie je.

Neviem ako dlho sa mu už toto deje, ale je zvláštne, že sa stal objektom pre deti v škôlke, ako píšete, tak dokonca často. Môže byť z vášho pohľadu na to nejaký dôvod? Dalo by sa tomu nejako predísť?

Dôležité je sa so synom o tom rozprávať, aby vedel, že sa také veci dejú, prečo a čo s tým môže robiť. A hlavne podporovať jeho a jeho vnútro.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com