PoradnePoradňa rodinnej a detskej psychológie

Ako usmerniť manžela vo výchove dvojročnej dcéry?

Zodpovedané

28. feb 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom toho, že ako usmerniť manželovu výchovu. Nepáči sa mi, že ako sa občas správa k našej dvojročnej dcére. Správa sa k nej podľa mňa neprimerane, nervózne a rešpekt si chce získať strachom. Ak ho malá nahnevá, začne kričať nech je ticho. Zodvihne ju rýchlo zo zeme, alebo rýchlo ju vyberie zo sedačky a nemotorne dá na zem, buchne po riti.

Keď ho malá buchne po tvári, tak on to vráti nazad po hlave ( nie silno, len také malé capnutie, nemyslite si že ju bije, ale proste mne ide o ten princíp že na hlavu nie).

Alebo sme v obchode a malá začne plakať, že si chce ísť pozrieť niečo, ale ponáhľame sa. Tak ju manžel nasilu ťahá, alebo vytiahne za ruky na seba a ona začne plakať. Tak jej hovorí len ticho buď, neplač, budeš ticho, chceš dostať ( nervózne zvýšeným hlasom). A ona jasné plače viac. Hovorím mu, že nech sa s ňou rozpráva pekne, lebo takýmto štýlom je jasné, že bude plakať ešte viac.

Ona plače viac, on je potom ešte viac na ňu hrubý. A popritom som mu viackrát ukázala, že pokiaľ sa s ňou pekne rozpráva nič jej nie je. Že treba zmeniť ten prístup.

Manžel bol vychovaný veľmi tvrdou výchovou v detstve, ktorá sa prejavuje aj pri jeho výchove. Rozprávam sa s ním o tom veľa, aj mu ukazujem ako kľudne sa dá pekne všetko vybaviť a vyriešiť.

Ale už ma prechádza trpezlivosť a aj chuť ho neustále napomínať. On to potom berie ako útok, že ho zhadzujem pred malou. Má toho poslednú dobu veľmi veľa, ale nechcem, aby si dcéra vytvárala takýto vzor a chytila do budúcna aj ona túto výchovu.

Máte nejakú radu?

Mám byť viac trpezlivá, alebo ho nenapomínať stále?

Za odpoveď ďakujem

Martina Wäldl

Odborník

Dobrý deň,

z toho čo píšete vidím, že prístup manžela k dcérke nie je veľmi vnímavý a rešpektujúci. Presadzuje výchovu založenú na moci, strachu, neprijatí emócií a dcérky a presadzovaní svojho.

Neviem, či je upozorňovanie ho na to na niečo dobré, či to v ňom niečo zanechá, zmení. Určite je dobre sa s ním rozprávať o tom s čím nesúhlasíte a ako to vidíte vy. Môžete mu poskytnúť nejakú literatúru na túto tému. Ak sa však zmeniť nechce, zrejme sa ani nezmení.

Určite treba premýšľať čo viete spraviť vy, aby sa dcérka cítila lepšie. Treba ju ošetriť. Odzrkadliť jej ako sa asi cítila, prečo ocko tak zareagoval, že sa nahneval a nevedel inak. Hlavne aby to nebrala ako svoju vinu, aby to neznižovalo jej sebaúctu. Tiež potrebuje, aby ste sa s ňou vy rozprávali vnímavo. Potrebuje aspoň jedného takéhoto človeka. Vytvárajte jej bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Láskavo nastavujte hranice.

Prejavujte jej dôveru, oceňujte ju. Nechajte ju o niečom rozhodovať. Venujte jej pozornosť a prejavujte lásku. Sledujte jej signály a napĺňajte potreby.

Je prirodzené, že každý rodič vychováva inak, každý ma inak nastavené hranice. Každý si nesieme so sebou a prenášame na dieťa vzťahovú väzbu, ktorú sme si vytvorili v detstve s našimi rodičmi. Máme to hlboko zakorenené a zmeniť to vyžaduje nazrieť do seba a pracovať na tom
S každým rodičom si dieťa buduje iný typ vzťahovej väzby. Dobré by bolo však mať nastavené hranice v dôležitých veciach konzistente a rovnako u oboch. Sú to najmä hranice týkajúce sa toho, že ľudia nie sú na ubližovanie, bitie, ťahanie, strkanie, že ľudia nie sú na kričanie. Že sa rozprávame slušne, veci nie sú na ničenie.

To sú také základné. Avšak bolo by najlepšie ak by ste čo najviac rodinných pravidiel dodržiavali doma všetci rovnako.

Ak by bol muž ochotný, určite by bolo dobré absolvovať nejaký kurz, poradenstvo v oblasti výchovy. Čím viac osôb, ktoré sa k dieťaťu správajú vnímavo a rešpektujúco dieťa má, tým lepšie. Týmto prístupom sa dieťa stáva zodpovedné, vnútorne motivované, samostatné.
Prístupom založeným na moci sa stáva poslušné, nesamostatné, nezodpovedné a do budúca je predpoklad, že bude mať nízku sebaúctu.

Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com

Poradňa je uzavretá