Ako vysvetlím 7 ročnej dcére, že je pekná?

Dobrý deň,

dcérka zo školy prišla s naozaj vážnym vyhlásením. Rozumiem, že vás to znepokojuje. Keby si to o nej mysleli len spolužiaci a ona by to brala v pohode, nie je problém. Ak si to o sebe myslí sama, treba sa to pokúšať zmeniť, dcérku podporiť.

Je dôležité, aby si uvedomovala svoju hodnotu, aby vedela, že má cenu. Aby nebola závislá od externého hodnotenia, tým pádom si ho tak nepripúšťala.

Doma ju oceňujte. Ideálne nie nejako povrchne, skôr sa zamerajte na vlastnosti, proces, ktorý k niečomu viedol. Vyvarujte sa nálepkovania. Prejavujte jej dôveru, pýtajte sa jej na názor, nechajte ju rozhodovať (v rámci veku a možností) a jej rozhodnutie rešpektujte. Môžete jej občas povedať, že pre vás je krásna, že sa vám páči, že jej niečo pristane.

Keď príde zo školy so zlou skúsenosťou, pomenujte jej emócie. Odzrkadlite situáciu. Zdá sa, že nie si so sebou spokojná. Niečo sa ti na tebe nepáči. Si smutná, že si to spolužiaci myslia. Pracujte s tým. Nepresviedčajte ju o opaku, to ako keby ste jej povedali, že to čo si myslí, cíti, nie je dôležité a vlastne potvrdíte to, čo si myslí.
Je dôležité, čo si o sebe myslí ona a nie ostatní. Avšak, ak už má obraz o sebe pokrivený a takto to cíti, racionálnymi argumentami jej to zrejme nevyvrátite.
Mala by mať pocit, že sa jej snažíte rozumieť, že ju prijímate aj s takýmito pocitmi a že ste tu pre ňu. Vtedy rastie vnútorná sila.

Odzrkadlite situáciu, pomenujte situáciu. Môžete sa jej spýtať, či jej môžete nejako pomôcť, čo by jej pomohlo cítiť sa lepšie. Môžete vyjadriť ako ju vidíte vy, čo si na nej vážite. Niekedy sa môžete spýtať čo má na sebe najradšej, avšak to skôr v bezstarostnej chvíli a vy môžete povedať čo na sebe, na nej.

Ak by sa vám nedarilo, mali by ste pocit, že sa to zhoršuje, obráťte sa na psychológa.