Ako vysvetliť trojročnej dcére, že nesmie kresliť na stenu?

Dobrý deň,

rozumiem, že opakované nájdenie nejakého umeleckého diela vašej dcérky na stene, či nábytku musí byť pre vás frustrujúce.

Rozhodne dcérku vychovávať krikom a bitkou v tomto prípade neprinesie žiadny efekt. Sama to asi vidíte, že tento spôsob nefunguje. Dieťa sa v takejto situácií zľakne, príde do stresu a voči rodičovi stráca pocit dôvery. Deti uvažujú inak, ako my dospelí. Majú v  tom zmätok, prečo za kresbu na papier dostanú pochvalu a keď len chcú niečo nakresliť na väčší priestor, tak to už nemôžu.

V tomto veku je ešte veľmi zaujatá činnosťou, ktorá ju fascinuje a dokáže sa do nej veľmi ponoriť. Nedokáže ešte inhibovať svoje nutkania takto sa realizovať. Dcérka ešte nie je schopná cítiť nejaký pocit viny až do chvíle kedy neprídete a nezasiahnete, pretože si neuvedomuje dôsledok svojho konania (vašu nespokojnosť). Toto bude schopná predvídať až okolo 4 roku života. Vtedy si v mysli bude môcť predstaviť, že keď spravím toto, tak moji rodičia budú nešťastní a budú sa hnevať.

Deti do 4 rokov majú krátkodobú pamäť. Preto to robia znovu a znovu. Dcéra už dávno zabudla, že ste ju minule za podobné výtvory pokarhali. Aj keď sa vám to zdá nepravdepodobné, tak vedecky je to dokázané ako fakt.

V tejto situácií je dôležité zachovať chladnú hlavu. Viem, že je to ťažké. Napr. opísať slovami čo vidíte je dobrý spôsob ako získať čas na upokojenie. Tak isto sa môžete zhlboka nadýchnuť predtým ako niečo poviete.

Nastal čas definovať si cieľ: Čo chcem dcéru naučiť? Keďže viem, že kreslenie neberie ako niečo zlé, nechce byť zlomyseľná, len chce tvoriť musím jej ponúknuť na to priestor. Presne ste si to sama definovali, že pravdepodobne ten priestor potrebuje.

Zadám jej hranicu s tým, že uznám pochopenie pre jej potreby, zrkadlím jej emócie a dám jej možnosti výberu. Napríklad: Opäť si si precvičovala kreslenie na stene, vidím, že ti to robí radosť, ale na stenu kresliť nesmieš. Môžeš kresliť na papier alebo tabuľu. S takto zadanou hranicou ju ľahšie privediete k spolupráci sa realizovať inak.

Skúste u dcérky zisťovať, čo by jej pomohlo. Pýtajte sa, či by chcela nejakú tabuľu, hľadajte spoločne možnosti ako by ste mohli tomuto správaniu zamedziť. Možno budete prekvapená s akým riešením dcérka príde. Deti často pomenujú napr., že chcú pri kreslení stáť, nechcú sedieť za stolom a pod.

Čo sa v mojej praxi osvedčilo je napríklad využiť náter, ktorý sa dá umyť vodou. Čo môžete využiť v detskej izbe, že tam jej dáte priestor sa takto realizovať. Môžete na stenu nalepiť papier a smerovať ju k tomu, že na stenu môže kresliť, len na tom mieste. Dá sa kúpiť aj čierna tabuľa na kriedy, prípade nalepovacia tapeta. Možností je mnoho záleží na vás ako dcérku podporíte týmto spôsobom.

Oceňujte ju vždy, keď si vyberie na kreslenie sama papier, pretože to bude potrebovať pre budúcnosť aj v škole, kde sa budú učiť písať na tak malý priestor.

Prajem veľa zdaru a šťastných spoločných chvíľ.