Ako zmierniť strach zo smrti u 9 ročného chlapca?

Dobrý deň,

dôležité je sa pozrieť na syna v komplexnosti. Či vidíte problém, len v strachu zo smrti alebo sa u neho objavujú aj iné strachy, či úzkosti, či nemá problém s každodennými činnosťami.

V tomto veku však záujem o smrť a aj obavy bývajú často vývinovou záležitosťou. Deti začnú chápať, že smrť je nezvratná, a preto začnú mať určité obavy a otázky. Zvlášť deti citlivejšie, ktoré si viac vyžadujú "bezpečný prístav svojich rodičov". Postupne by to však malo odoznievať, čo záleží aj na celkovej citlivosti dieťaťa.

Treba si povedať, že žiadna emócia nie je zlá. To, že syn prežíva strach je úplne v poriadku. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.

Veľkú úlohu tu zohrávate vy ako matka, aby ste svojmu synovi pomohli. Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste.

Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Teda prihliadajte na jeho potreby a emócie. Nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Tým sa syn upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.

Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Môžete sa ho spýtať aj to, čo by potreboval, aby to zvládol. Otvorene s ním o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedel povedať nič čo by mu mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy, napr. čo pomáha vám keď sa bojíte. Niekomu funguje dýchanie, rátanie, vizualizácia dobrého výsledku a pod.

Ak sa vás otázky o smrti pýta mali by ste odpovedať, vyhýbajte sa však zbytočne dlhej diskusii o detailoch. Napríklad rozumiem ti, že sa bojíš, bojíme sa o ľudí, ktorých máme radi, avšak teraz v blízkej dobe nie je pravdepodobné, že by niekto zomrel. V prípade, že ste veriaci, tak obrátenie sa na smrť ako na niečo čo nie je konečné tiež môže pomôcť sa s tým vysporiadať.

Na tému strachu si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.

Ak máte pocit, že strach u syna je už priveľký, za hranicou, že ho obmedzuje v každodennom živote a fungovaní, prípadne má aj nejaké telesné symptómy, bolo by dobré to odkonzultovať s odborníkom. Ten by vás mohol naučiť napríklad rôzne relaxačné techniky.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.