Ako zvládať stresové situácie s trojročnou dcérou?
ZodpovedanéDobrý deň,
viem, že asi nie je výnimočné, že trojročné deti dávajú najavo vzdor. Problém je, že s mojou dcérou sú určité situácie až extrémne. Návšteva lekára je u nás hotový horor. Dcéra sa nedá vyšetriť, strašne kričí, kope, bije sa a to je ani nič bolestivé nerobia. Nechce ani prejsť cez dvere, alebo sa postaviť na váhu a pritom sa denne hráme domá na lekárov. Už som si vypočula od sestričky, keď mala 2,5 roka, že nemá nastavené doma žiadne hranice. To nie je pravda. Ona len takto reaguje na stres.
Nejde len o lekára. Keď si čosi vezme do hlavy a začne sa cirkus, tak to robí tiež. Napríklad návšteva babky, ktorú má veľmi rada - zrazu sa stala u nás nežiadúcou osobou. Dcéra ju nechcela ani vidieť. Keď k nám prišla na návštevu, tak strašne plakala a nemohla sa k nej priblížiť na 5 metrov. Toto trvalo asi 2 hodiny, potom to prešlo a hrali sa spolu. Pri ďalšej návšteve sa to opakovalo a neprišli sme na to, že prečo to robí.
V septembri má ísť do škôlky. Najbližší týždeň sa máme ísť na škôlku pozrieť a zoznámiť sa s učiteľkami. Zvolila som menšiu súkromnú škôlku a zo začiatku tam bude chodiť len na pol dňa. Neskôr sa uvidí. Keď sa dcéra dozvedela, že pôjde do škôlky, tak sa stále na to pýta. Stále jej to víri v hlave. Až si z toho vyrobí taký stres, že tam nevkročí ani na návštevu. Už mi povedala, že sa bojí pani učiteľky, ktorú nikdy ani nevidela. Počula som aj ako sa rozpráva s deťmi na ihrisku a pýta sa ich, či chodia do škôlky. Ona takto prudko reaguje na veľa vecí už od narodenia. Bola veľmi plačlivé a nespavé bábätko.
Určite tam zohráva rolu aj moja nervozita. Snažím sa na sebe pracovať, lebo sama neviem ako tieto výstupy mám zvládať a každá zmena alebo novota je u nás sprevádzaná hrozným krikom s bojom.
Naposledy sa takto prudko zľakla a reagovala, keď jej chcela predavačka odmerať nohu v obuvi. Je strašne nepredvídateľná. Príjemná situácia, na ktorú sa tešila sa v minúte dokáže zmeniť na horor kvôli úplnej maličkosti. Nevieme to predvídať.
Nie je nijako utiahnutá. Rozpráva veľmi veľa, ide k cudzím ľuďom na ulici, za deťmi na ihrisku, zoznamuje sa, vypytuje sa. Vie veľmi veľa vecí, je šikovná (rozprávala veľmi skoro, od 20 mesiacov pozná abecedu, farby, číslice, tvary, má veľmi dobrú slovnú zásobu).
Ako takéto citlivé dieťa sprevádzať pri stresových situáciách?
Ako ho upokojiť, dodať mu sebavedomie, istotu, aby bolo kľudnejšie?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- 5-ročná si nevie zapamätať čísla. Je to zatiaľ primerané jej veku?1
- Ako riešiť situáciu, keď iné dieťa bije to moje?18
- Priebeh ORL vyšetrenia15
- Dcérka sa podľa učiteľky nezačlenila v škôlke do kolektívu. Čo nám odporúčate?1
- Prečo si štvorročná dcéra chce všetko vydobiť plačom a krikom?1
- Nezvládam stresové situácie6
Dobrý deň,
rozumiem vám, že situácia s dcérkou je pre vás veľmi náročná a zaťažujúca. K niektorým deťom je trochu obtiažnejšie hľadať cestu, avšak treba ich prijať s láskou také aké sú. To je veľmi dôležité.
Správne ste v otázke použili slovíčko sprevádzať. To je ten dôležitý krok rodiča, aby bol ako keby sprievodcom emócií svojich deti. S pokojom a porozumením jej viete najviac pomôcť. Dôležité je dcérke jej emócie priznať, nie ich podceňovať vetami typu - nemáš sa čoho báť. Tým sa len situácia zhorší. Zrkadlite jej emócie: Vidím, že máš strach. Je to pre teba ťažké. Ako by som ti mohla pomôcť, aby ti bolo lepšie? Som tu pri tebe, spoločne to zvládneme.
Pokiaľ je vo veľmi veľkej emócií, aby bola schopná rozmýšľať musí sa trochu upokojiť. Vhodné je nájsť nejaké pokojné miesto, byť tam s ňou hovoriť jej, že ste tu pri nej. Prípadne ju objať, pohladiť a pod. Povedzte jej: Vrátime sa až budeš pripravená. A následne hľadať spoločné riešenia, keď je toho schopná.
Ak by vám nedala nejaké návrhy, skúste jej povedať vy čo vám pomáha, keď sa bojíte, keď ste pred neznámou situáciou. Napr. 5x sa spoločne nadýchneme, zoberieš si obľúbenú hračku, hovorím si, že to zvládnem. Vyrobte si postrek proti strachu, tomu, čoho sa bojí. Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť a pod. Skúste hľadať čo zaberie práve na vaše dieťa. Veľmi na deti tohto veku zaberá využitie fantázie. Môžete sa jej opýtať, kde cíti svoj strach, nech vám to ukáže (najčastejšie je to v brušku). Keď to dokáže, povedzte jej, že nech sa nadýchne a odfúkne to preč.
Vo všeobecnosti pracujte s dcérkinými emóciami. Dá sa to aj viac kreatívne ako len rozhovorom. To má z mojej skúsenosti väčší efekt. Deťom veľmi pomôže to, keď sa stotožnia s nejakým hrdinom, ktorý strach prekonal. Ak dcérka rada počúva rozprávky a príbehy, tak využívajte knižky. Napr. Škriatok v pyžamku. Prípadne môžete pripraviť dcérku na návštevu lekára pomocou knižky Pôjdem k lekárovi. Stačí, keď to dieťaťu oznámite dopredu v ten deň.
Využiť sa dajú aj terapeutické rozprávky o strachu a odvahe ako napr. https://eduworld.sk/cd/lenka-nezbedova/2551/akt... Obsah si viete prispôsobiť vašim potrebám.
Ak sa vám jej prejavy zdajú neprimerané, príliš časté, intenzívne také, že ich nevie prekonať ani s vašou pomocou, že ju to celé veľmi ovplyvňuje, popr. sa objavia nejaké zvláštne prejavy strachu, pridružené strachy, určite kontaktujte odborníka, aby niečo nezostalo zanedbané.
Prajem vám pekné dni!
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička