Ako zvládnuť rodinné konflikty a nátlak?

Dobrý deň,

nachádzam sa v náročnej rodinnej situácii a už ďalej nevládzem. Moja mama má veľké zdravotné problémy, vrátane Parkinsonovej choroby, a je pacientkou na psychiatrii, ale v zaliečenej forme. Nedokáže sa sama obriadiť ani chodiť a otec ju opatruje. Poberá mnoho príspevkov, ale nenavštevuje všetkých potrebných lekárov, s mamou nebýva často vonku a domácnosť je zanedbaná – je tam veľa prachu a málo sa vetrá. Otec nezabezpečuje mame rehabilitácie ani kúpele a je dokonca agresívny – napáda ju fyzicky, napríklad tým, že jej stúpa na prsty.

Mama mi volá a sťažuje sa, a keď sa snažím situáciu riešiť, som ešte ja tá zlá, pretože som ju vraj vyzradila. Chce, aby som bola len poslucháčom a neriešila to s otcom, ale ja sa nedokážem takto správať. Navyše chce, aby sme ich s manželom a dvomi malými deťmi navštevovali a tvárili sa, akoby sa nič nedialo. Dopredu mi volá, či mám pre otca dar na sviatok a aby som ho pozdravovala. Ja sa však nedokážem pretvarovať.

Môj brat je podobný človek. Rok a pol nebol doma a celé mesiace nedvíhal telefón. Napriek mojim upozorneniam sa nevzdal marihuany a žije s priateľkou, ktorá podstupuje odvykaciu liečbu od alkoholu. V minulosti som sa mu snažila pomôcť, volala som mu často a pozvala ho na rodinnú oslavu našich detí, ale nijako nereagoval. Posledné dni sa začal ozývať len mame, a nie mne. Vraj ma v telefonátoch pozdravuje, ale sám mi nevolá a na staršie správy stále neodpovedal. Mama ma viní za to, že keď sa mu teraz neozývam, je chyba vo mne. Používa rôzne urážky, ako že mám tvrdé srdce a podobne. Navyše mi správanie brata a jeho priateľky s ohľadom na závislosti nepríde ako primeraná spoločnosť pre moje deti vo veku 5 a 8 rokov.

Mama ma posiela „modliť sa“, nazýva ma pyšnou a tvrdí, že som brata odpísala. Chce, aby som ho pozvala na synovu oslavu, ktorá má byť až o viac ako pol roka, a denno-denne mi volá, či ho už pozvem. Tieto telefonáty vždy končia hádkou. Syn má zdravotné problémy a o týždeň s ním nastupujem na hospitalizáciu. Mám o neho veľkú starosť a nemám silu ani chuť riešiť brata. Dcérka je tiež chorľavá a má zníženú bunkovú imunitu, takže mám mnoho povinností okolo detí. Namiesto podpory dostávam urážky a citové vydieranie.

Mám pocit, akoby mama nevidela otcove agresie a bratovu manipuláciu. Keď má problémy stále mi volá a sťažuje sa, ako jej je ťažko, ako jej otec ubližuje a brat sa neozýva. Keď chcem žiť svoj život so svojou rodinou, tvrdí, že sa povyšujem a odpisujem ich. Preplakala som pol dňa a cítim veľkú nespravodlivosť, krivdu, poníženie a absolútnu apatiu.

Ako mám ďalej s nimi fungovať? Takéto vzťahy mi prídu už cez čiaru, ale ľúto mi je vykašľať sa na mamu. Ona však moju snahu nevidí.

Ďakujem.