Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

neviem presne čo si predstaviť pod tým, že nevie a nechce byť s deťmi. Či má strach, paniku, skrýva sa pred nimi, uteká od nich, bije ich alebo vykazuje nejaké iné správanie. Na to, aby som uspokojujúco odpovedala mám málo informácii, tak skúsim aspoň vo všeobecnosti.

Každé dieťa je iné. Niektoré inklinujú k druhým ľuďom viac, iné menej. Niektoré sú ustráchanejšie, iné menej. Podstatná je v tomto prípade asi intenzita prejavu, frekvencia a to, či to dcérke znemožňuje každodenné fungovanie alebo nie.

Skúste sa s dcérkou rozprávať, sledovať ju, pátrať po príčine. Čo by za tým mohlo byť. Nejaká zlá skúsenosť, možno sa chce len hrať sama, je to povahou, či sa tak správa pri všetkých deťoch alebo s niektorými je to ok, či sa nakoniec osmelí a hrá sa s niekým. Možno len chce byť doma a preto vraví, že nechce ísť za deťmi. Je mnoho možností.

Správanie väčšinou vyplýva z nejakej potreby a teda za ním niečo asi bude.
Píšete, že sa to zlepšuje, že to má ustupujúcu tendenciu. U detí je strach z ľudí relatívne bežný, hoci zvykne odoznieť skôr. Ale ako píšem, každé dieťa je iné.

Škôlka je pre dieťa veľká zmena. Treba, aby na ňu bolo dieťa zrelé a pripravené fyzicky aj psychicky. Môžete čítať knižky, rozprávať sa o tom, ísť sa do škôlky pozrieť. Dôležitá je spolupráca aj s učiteľkami. Treba, aby sa dcérka cítila bezpečne. Môžete sa jej potom pýtať čo by potrebovala, ako sa tam cíti, čo sa jej najviac páči. Treba pracovať s emóciami, reflektovať jej ich, uznať, aby cítila, že má vo Vás oporu nech sa deje čokoľvek.

Ak máte pocit, že strach dcérky je prisilný, príliš intenzívny, že jej spôsobuje ťažké stavy, znemožňuje každodenné fungovanie, môžete sa skúsiť poradiť s odborníkom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com