Dcéra nastupuje do škôlky v čase, keď idem rodiť. Počkať s jej nástupom?

Dobrý deň,

dcérka má tri roky a dva mesiace, od jej narodenia sme boli stále spolu. Nedávala som ju nikde prespávať ani dlhšie strážiť ako 3 - 4 hodiny u babky, keď to bolo nevyhnutné. Dcérka to ale nesie dobre, na ihrisku deti doslova naháňa a baží po kamarátoch, s ktorými sa socializuje, priam až plače keď musíme ísť domov. Viem, že na škôlku je pripravená, od septembra by mala nastúpiť.

Problém je, že čakám jej súrodenca, som deň po termíne a vyzerá to, že presne v čase, keď bude prvé dni v škôlke, budem v pôrodnici. Nemám z toho dobrý pocit. Dcérka sa ale teší a chce nastúpiť, ale neviem či si vie naplno predstaviť, čo škôlka znamená. Že tam bude každý deň a už nebudeme toľko spolu. Zároveň to bude zmena, že príde súrodenec a neviem, či tieto všetky zmeny zvládneme.

Možno je dôležité povedať, že v škôlke pracuje jej babka. Nepracuje ako učiteľka, ale pripravuje jedlo, atď. Takže tam nebude úplne sama. No keby to bolo na mne, nechala by som ju doma aspoň do januára. Nechcem však na ňu prenášať svoje úzkosti a tehotenské hormóny, keď ona sa tam teší. S manželom sme si povedali, že to skúsime, a keby sa tam trápila alebo nosila choroby k bábätku, tak si ju nechám doma.

Je to dobré rozhodnutie?

Ako budeme vedieť, kedy potrebuje len viac času na adaptáciu, a kedy je to už pre ňu traumatizujúce a v škôlke si nezvykne?

Mám v hlave veľa otázok, ale viem že zvládne viac ako si myslím a nechcem ju brzdiť svojimi obavami, ak by sa jej v škôlke naozaj páčilo. Nechcem, aby toto odlúčenie v nej spôsobilo nejaké natrhnutie dôvery v to, či ju ľúbim, atď. V ostatnej dobe sa neustále pýta či ju s manželom ľúbime, pýta sa to aj dedkov a babiek. Tri roky som sa snažila jej maximálne zabezpečovať pocit rodičovskej lásky, byť stále s ňou, dokonca spíme spolu v posteli. Myslím, že aj to pomáha tomu, že je otvorená voči vonkajšiemu svetu a väzbám s ďalšími ľuďmi, lebo má pevnú väzbu so mnou - mamou.

Ďakujem