icon

Deti si môjho syna zaškatuľkovali ako niekoho, kto robí zle. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
27. sep 2020

Dobrý deň,

mám 6 ročného syna, ktorý je od malička veľmi živý. Mával výbuchy zlosti a dosť kričal. Nikdy ho nebavili auta, pištole a podobne. Vždy mal radšej logické hračky, kopanie, hocijakú prácu. Jeho otec je murár.

Syna sa už ukľudnil, ale niekedy ešte začne plakať na celú ulicu, ak nie je po jeho vôle. Stolné hry ho veľmi bavia. Najšťastnejší je vtedy, keď sa mu niekto venuje. Chodí do škôlky od 2,5 roka a neskoro začal rozprávať. Aj v škôlke praktizoval to jeho hučanie, keď nebolo po jeho a keď mu niekto zle robil. Deti si ho už zaškatuľkovali ako dieťa, ktoré robí zle. A on už je dobrý, iba sem tam sa obráni. Ale deti ho už provokujú, nehrajú sa s ním, zakazujú ostatným, aby sa s ním hrali. Utekajú pred ním a šuškajú si, že on nepôjde na ich oslavu a podobne.

Mne to je strašne ľúto a neviem ako ho začleniť medzi ostatných. Keď sú deti samé, tak sa s nim hrajú. Ale akonáhle príde ďalšie a ďalšie dieťa, už si začnú šuškať, že sa s ním hrať nebudú. On to nikdy nerobil, vždy bol v tomto taká čistá duša. Neovplyvňoval deti, nerobil rozdiel medzi deťmi.

O rok pôjde do školy, prídu do triedy aj deti z okolitých dedín dvoch. Pevne verím, že si aspoň medzi nimi nájde kamaráta. Na druhej strane sa bojím, že sa proti nemu všetci spolčia.

Čo mi odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem, že sa kvôli synovej situácii trápite, chceli by ste mu nejako pomôcť a ochrániť ho.

Žiaľ, jeho spolužiakov a ich správanie zmeniť nedokážete vy ani nikto. Dôležité v tejto situácii je to ako ošetríte svojho syna doma, aké tam má zázemie, ako si to bude vysvetľovať atď. Nepíšete vôbec ako sa cíti syn, ako to prežíva, či a ako sa kvôli tomu trápi.

Môže sa cítiť odstrčený, vyčlenený, menejcenne. To je nepríjemný pocit pre každého.
Človek vtedy stráca istotu, stabilitu, pociťuje obavy, môže to naštrbovať jeho sebaúctu.

Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s ním empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu pre neho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Popíšte mu situáciu, čo ste si všimli a emóciu, ktorú za tým hádate. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Hľadajte zdroje, ktoré v tej situácii má a snažte sa ich posilniť.

Skúste mu vysvetliť čo sa deje a prečo. Aby si to nedával za vinu, aby sa necítil menejcenný. Vysvetlite ako to asi vidia deti v triede a že to inak nevedia.

Synovi láskavo nastavujte hranice.

Prejavujte mu lásku a dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho.

Dávajte m čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ak by sa vám zdalo, že jeho reakcie sú nepokojivé, že ho niečo trápi, nevie to spracovať a vy si s tým neviete rady, poprípade ak vás to bude veľmi znepokojovať a jeho veľmi ovplyvňovať, obráťte sa na odborníka.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com