Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Do výchovy 4,5 ročného syna sa mi pletú rodičia. Čo mám robiť?

Zodpovedané
RodinaPredškolák (3 - 6 rokov)Narušená komunikačná schopnosť
24. jún 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom 4,5 ročného syna. Keď mu niečo zakáže, či už sladkosť alebo niečo, čo vonku vyvádza, tak moji rodičia mu to dovolia. A rovno pred ním povedia, že čo by to nemohol jesť, robiť.

Máme spoločnú záhradu s nimi. Nemám žiadnu autoritu, syn chce byť len pri nich, lebo mu všetko dovolia. Ja chcem určovať hranice a vychovávať ho správne.

Keď nie je po jeho a mám napr. návštevu, tak sa stane neovládateľným. Nepomôže dohovor po dobrom a ani po zlom. Len šialene kričí a hádže všetko. Každému papuľuje a všetkých vyháňa. Vyplazuje jazyka a kričí, nech vypadneme.

Ak sme sami, tak je dobrý. Ak ak náhodou vystrkuje rožky, dám si s ním rady. No pri hocijakej návšteve nezmôžem nič. V škôlke s nim problém nie je.

Ako vysvetlím rodičom, že sa nesmú do nás starať?

Mama sa urazí, otec mi občas vynadá.

Nechcem, aby starí rodičia mala na syna takto vplyv. Už niekedy nevládzem, je toho na mňa veľa. Každý má k nemu iný prístup a ja sa bojím, aby to na ňom nezanechalo následky.

Moja mama býva vedľa v dome a vždy keď príde, tak príde so sladkosťou. Keď syn začne vyvádzať a škaredo mi vravieť, tak babka ho neupozorní a nepovie mu, že k mame sa tak správať nemá. Len ho vezme k sebe, kadečo mu narozpráva.

Povedala som, nech mu už sladkosti nenosia. Zbytočne. Vždy donesú. Potom im poviem, že urobil niečo zlé a má trest a že k nim nejde. Ony ho aj tak vezmú.

Minule ho babka začala uspávať neskoro poobede. Povedala som jej, že nech ho nerobí tak neskoro a ešte mi aj vynadala. Keď ho majú plné zuby, tak začnú aj ony na neho kričať. Vtedy nechápe, že doteraz všetko mohol a zrazu nemôže.

Máme novopostavený dom a tento problém chcem riešiť inak ako predajom domu. Ja som na tom čoraz horšie a len plačem. Môj syn má radšej starých rodičov ako nás. Je mi ľúto zakazovať mu tam chodiť.

Venujem sa mu ako najviac viem aj spolu s mužom.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem, že vás daná situácia hnevá, frustruje a radi by ste to mali inak.

Je to náročná situácia, starí rodičia vás hnevajú, porušujú vaše pravidlá, prekračujú hranice, konajú tak, ako sa vám nepáči.

Tu si však naozaj musíte nastaviť jasné hranice. Komunikujte im situáciu, ako sa v nej cítite a čo by ste potrebovali. Ak je pre vás náročné priamo komunikovať svoje požiadavky sama, necítite sa v tom komfortne, dohodnite sa s manželom a odkomunikujte im to spolu.

Ak sa rodičia rozhodnú nespolupracovať, tak ich nezmeníte. Vôľa dohodnúť sa by mala byť na oboch stranách. Skúste zaviesť nejaké pravidlá, jasne odkomunikovať hranice.

Ak to nepôjde, zamyslite sa nad svojimi osobnými hranicami a nenechajte si do nich zasahovať. Viem, že je to rodina a možno máte pocit, že by ste niečo mali, ale nemali. O sebe a svojej rodine rozhodujete vy. Vidím navyše, že stretávanie s nimi a ich prístup vám spôsobuje ťažkosti, prežívate to ťažko, trápite sa, plačete.
Zvážte si pre a proti návštev a myslite na to, že ich frekvenciu viete ovplyvniť.

Zároveň platí, že dieťa si veľmi rýchlo zvykne a uvedomí si, že všade môžu platiť iné pravidlá a hranice. Teda ak budete dôslední doma, a synček bude mať jasno v tom aké hranice platia u vás doma, mal by prestať skúšať a prekračovať ich.

Syna valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Navyše zažíva zmätok vnútri a ten sa prejavuje aj navonok. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Dieťa potrebuje hranice. Predstavujú preňho bezpečie a keď ich nikde nemá, tak potom je prirodzené, že aj jeho správanie navonok je chaotické.

Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku.Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste.
Prijatie je veľmi dôležité.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Rozumiem, že ste frustrovaná a unavená, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu so svokrovcami a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka. Je dôležité, aby ste boli v pohode aj vy.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com