Je možné dieťaťu uľahčiť obdobie vzdoru?
ZodpovedanéDobrý deň,
rada by som sa informovala o riešení záchvatov plaču u dvojročného dievčatka. Viem, že obdobie vzdoru je normálne, vieme vykomunikovať na ihrisku, že s hračkou sa teraz hrá niekto iný, že ideme domov, že nedostane všetko a tak. Chvíľku poplače a ideme ďalej.
No robí mi starosti, ako sa poslednú dobu dcéra zobúdza. Odkedy sa narodil syn (3 mesiace), vstáva takmer vždy s plačom, pričom, kým ju nenadojčím, neprestane. Muž ju nemôže vziať ani z postieľky, lebo má amok. Ľahne si a dá pevne ruky pri telo, aby ju nevedel vziať. Keď ju vezmem ja, plače, kým jej nedám prsník. Rozhodla som sa dojčiť tandem a dojčiť dlhodobo, a máme pravidlá, že keď ma to bolí alebo mi to nie je príjemné, tak nedojčím, no nezaobíde sa to bez plaču. Veľakrát sa pri plači pociká, hoci nemáme problém s odplienkovaním. Chodí už pár mesiacov do jasličiek a tam je bez problémov.
Uspávanie sa tiež veľmi zhoršilo, chce sa strašne dlho rozprávať, stále sa pýta na ruky a vidno, že iba špekuluje. Inak je to veľmi bystré a šikovné dievčatko, všetko sa naučila rýchlo. Jednoducho sme presunuli spánky do vlastnej postieľky, zrušili sme cumel v 8 mesiacoch aj nočné dojčenie v roku.
Je pravda, že v poslednej dobe mala veľmi veľa zmien a ja chápem, že v tej malej hlavke sa to všetko spracováva a môže takto reagovať, no je to naozaj ťažké obdobie. Mám pocit, že sa musím stále medzi deťmi rozhodovať. Dojčenia sa nechcem vzdať, no nechcem mať pocit, že jej tak ubližujem, keď jej nedám vždy, kedy ona chce.
Je to, prosím, iba obdobie, alebo môžem niečo urobiť, aby som to malej uľahčila?
Ďakujem.
Dobrý deň,
vážim si, že chcete pre svoju dcérku urobiť čo najviac a zvolili ste si rady odborníka.
Z toho, čo mi popisujete, môže ísť o jej reakcie na zmeny, ktoré ešte nemá spracované a necíti sa bezpečne a isto. Najviac jej pomôžete, keď budete pre ňu akoby „majákom v rozbúrenom mori“. Bude môcť pri Vás prežívať emocionálne prejavy, ktoré Vaším pokojom pravdepodobne postupne nadobudnú miernejšiu intenzitu aj frekvenciu, pretože bude vnímať vo Vás istotu a bezpečie. Môže to niekedy pôsobiť až hrôzostrašne a môžete sa cítiť bezmocne, keď prežíva intenzívne pocity, avšak v bezpečnom prostredí rodiča by mala táto situácia časom odznieť.
Pomenovávajte jej to, čo vidíte, prejavujte empatiu a ponúkajte riešenia či alternatívy (napr. „Vidím, že si smutná“, „Vidím, že ťa to rozrušilo, nakŕmim bračeka a potom môžeme spoločne niečo vymyslieť, môžeš zatiaľ…“, „Vidím, že si smutná/nahnevaná, lebo maminka bola s bábätkom…“ – takto sa učí vyjadrovať pocity slovami).
Veľmi by Vám mohlo pomôcť, keby ste si v pravidelných intervaloch vyčlenili čas len pre ňu. Ak je to možné, počas tejto spoločnej chvíľky sa nechajte ňou viesť, čo by chcela robiť, neorganizujte jej tento čas. Pocíti tak, že je pre Vás jedinečná, dôležitá a má u Vás stabilné miesto.
Snažte sa vytvoriť pozitívny, opakujúci sa rituál pred spaním. Nemal by byť príliš krátky – po čase si dieťa zvykne na bezpečie a istotu rodiča. Vopred jej to komunikujte (napr. rozprávka, rozlúčkový rituál a následne odídete z izby). Ak by nastali intenzívne emócie, pomenujte ich, stanovte hranicu, ale buďte dôsledná s rešpektom a porozumením.
Ak by problémy pretrvávali, neváhajte kontaktovať odborníka aj inou formou a konkrétne rozobrať Vašu situáciu, aby sa spoločne dalo prísť na vhodné riešenia.
Prajem veľa šťastných a spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková