Je normálne, že z oprávnených dôvodov nechcem dať starým rodičom na noc deti bez môjho dozoru?

Dobrý deň,

chcela by som sa Vás opýtať na názor ohľadom trávenia víkendov a prázdnin u starých rodičov. Moje deti majú 6 a 8 rokov a ešte nikdy u babky a dedka nespali bez nás - rodičov. Mama aj svokra mi to veľmi zazlievajú.

Ja mám na to z môjho pohľadu oprávnené dôvody. Moja svokra deti párkrát strážila u nás doma, keď som bola v práci. Nikdy, naozaj nikdy nedodržala to, na čom sme boli dohodnuté. Niektoré veci sú ešte "neškodné". Napríklad im nachystám oblečenie, no ona im oblečie niečo iné podľa seba, väčšinou absolútne neadekvátne počasiu (v horúcom letnom počasí im núti mikiny a pod.) a zásadne sa nevrátia v dohodnutom čase. Ale, stali sa už aj vážne veci, napríklad na ihrisku zistila, že nechala vchodové dvere na našom dome dokorán otvorené, tak bežala domov zamknúť a vtedy 4 a 6 ročné deti nechala viac ako 30 minút samé na ihrisku, ktoré je hneď vedľa hlavnej cesty. Inokedy poslala dcéru z ihriska samú domov, lebo sa tam nudila. Mala 7 rokov a šla sama popri hlavnej ceste, kde nie sú chodníky, popri miestu, kde bývajú bezdomovci a ani nemala kľúče od domu, tak podliezala bránu. Keď som ju neskôr konfrontovala, klamala mi, že si to moja dcéra vymyslela. Syn to však potvrdil.

Kým boli deti malé, bežne ich nechala samé na balkóne, raz som ich našla samé stáť na stoličke pri zábradlí, kým svokra bola v komore. A keď mala dcéra lekárom nariadenú diétu pre vysoký BMI index, potajme ju napchávala koláčmi, len nech "mama nevidí". Navyše, svokra so svokrom majú vzťahové problémy, bežne sa pred deťmi hádajú a zaznievajú aj vulgárne nadávky, párkrát svokor do svokry aj sotil v ich prítomnosti.

Moja mama je zase iný oriešok. Je emočne silne nestabilná, prehnane teatrálna, laicky by som ju odhadla na histriónsku poruchu osobnosti. Stačí, ak niekto povie niečo, čo sa jej nepáči, hneď to berie osobne, urazí sa a buď potom okolie týra nekomunikáciou (ako dieťa som sa jej neustále musela ospravedlňovať a podliezať, aj keď som nechápala, prečo vlastne, keď som jej nič neurobila), alebo psychickým terorom (bežne sa vyhráža samovraždou alebo odsťahovaním, ak niečo nie je podľa nej). Mám ju rada, ale je to komplikovaná osobnosť a z čias, keď som ešte bývala u rodičov, som si odniesla veľa traumy, nechcem, aby niečo podobné zažívali moje deti. Navyše, odkedy mám deti, mám pocit, ako keby so mnou neustále súťažila, akoby za každú cenu chcela byť lepšia ako ja. Dokáže vziať deti na zmrzlinu, kúpiť im 4 kopčeky namiesto 2 povolených a rovno odtiaľ ich vziať do cukrárne a do hračkárstva po hračku. Čo zakážem, ona povolí. Stáva sa mi potom, že ma deti vyháňajú z izby, kde sú spolu, lebo ja som tá, čo dohliada na pravidlá a babka ich silou-mocou porušuje. Až na to, že je to rozmaznávanie za hranicami prijateľnosti.

Je podľa vás normálne, že deti chránim pred takýmto prostredím a nechcem ich dať starým rodičom na noc bez môjho dozoru, alebo som prehnane úzkostlivá?

Ďakujem