Je potrebné, aby dieťa chodilo do škôlky?

Zodpovedané
1. feb 2022

Dobrý deň,

dcérka má 3 roky a 1 mesiac. Je narodená na konci decembra a ešte som ju neprihlásila do škôlky. Mám part time job, ktorý robím z domu (pracovala som takto už pred materskou). Pracujem až vtedy, keď príde muž z práce. Celkom dobre to stíham. Keďže mám zmluvu v tomto zamestnaní na dobu neurčitú, tak budem takto pracovať ešte minimálne 2 roky.

Mám priestor sa venovať cez deň dcére naplno. Dcéru zaujímajú druhé deti iba na chvíľu. Keď prídeme na návštevu k nejakému jej kamarátovi, tak sa chce hrať s jeho hračkami. Nie s ním. Odplienkovaná je, ciká do nočníka.

Kaká stále do plienky. To odmieta kvôli polohe, na ktorú nie je zvyknutá. Plienku na kakanie má na požiadanie.

Inak je veľmi šikovná. Od 20. mesiacov pozná farby, abecedu, čísla. Vie veľmi dobre komunikovať, má bohatú slovnú zásobu. Má veľmi rada puzzle, poskladá sama 50 kúskové pre deti 4+.

Zdá sa mi, že sa ešte nesocializuje s druhými deťmi. Má bratrancov, ktorí sú starší a s tými sa hrá rada. Ale skôr preto, lebo sa jej vždy prispôsobia v hre. Dcéra je veľmi citlivá na zmeny a trvá dlho, kým si na niečo zvykne.

Potrebuje veľa pozornosti, musíme sa s ňou veľmi veľa rozprávať. Momentálne kvôli korone nechodíme veľmi na krúžky, ale plánujem budúci mesiac ju prihlásiť. Chcem ju od septembra prihlásiť aj do súkromnej škôlky, kde je menej detí. A to len na 4 hodinky denne.

Tejto zmeny sa obávam, lebo nie je veľmi zvyknutá byť bez nás. Niekoľkokrát sme ju nechali s babkou a nebol problém. To bola však v domácom prostredí. Na zmeny reaguje naozaj veľmi prudko. Niečo sa jej do hlavy dostane ako negatívny zážitok a potom sa veľmi zatne a nepohne s ňou nič.

Teraz má obdobie, keď všetko odmieta. Ako ju poznám, tak v septembri to inak nebude. Keď sa ju snažími presvedčiť, aby niečo urobila, tak je to ešte horšie. Veľmi zle znáša tlak.

Čo v prípade, ak sa v škôlke nebude viedieť adaptovať?

Musí chodiť do škôlky do 5 rokov?

Ujde jej niečo?

Možno sa zmení a začne deti vyhľadávať, ale ja mám v rodine dieťa, ktoré pomaly do 4,5 roka si nevedelo na kolektív zvyknúť. A mne by bolo veľmi ľúto ju nechať niekde plakať, keď viem, že mám aj možnosť sa jej venovať doma.

Ďakujem

Dobrý deň,

z vašich slov je vidieť, že dcéra sa u vás cíti veľmi bezpečne a isto. Keď sa deti začínajú osamostatňovať, tak stále potrebujú k tomu dospelého človeka. A obzvlášť deti citlivé, ktoré pravdepodobne z nejakého dôvodu budú potrebovať dlhšie, aby ste boli "bezpečným prístavom".

Vstup do materskej škôlky je pre rodiča aj samotné dieťa veľkou udalosťou. Je to prvý krok do spoločnosti. Dôležité si je uvedomiť, že to prináša množstvo výhod. Dieťa by si malo rozšíriť svoje vzťahy na rovesníkov, spoznať iné autority, pretože v živote sa s tým bude neustále stretávať. Ďalej vedie to k samostatnosti, podporuje zdravé sebavedomie, súťaživosť, rešpektovanie pravidiel a pod. V neposlednom rade v škôlkach pracujú skúsené pedagogičky, ktoré vedie ako dieťa posúvať tým správnym smerom.

Veľa mamičiek vstup do škôlky vníma negatívne. Majú obavy, sú úzkostné. Myslite na to, že v prvom rade je dôležité, aby ste boli pripravená vy. Vaše obavy vníma aj samotné dieťa a to by situáciu rozhodne neuľahčilo. Vy najlepšie vnímate potreby dieťaťa. Ak máte pocit, že dieťa nie je pripravené, že to pre dieťa ešte nie je správne, tak neodporúčam do toho príliš tlačiť a odložte to. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení.

Na nástup do škôlky skúste dcérku pripraviť. Pozitívne o škôlke rozprávajte. Využiť sa dajú aj knižky s touto tematikou (Pôjdem do škôlky a pod.), ktoré môžete spoločne prezerať, aby videla čo ju tam čaká (dobré je keď sa informujete o režime v škôlke). Spoločne si môžete škôlku prezrieť ak je to možné, prípade sa prejsť/previesť na to miesto.

Po príchode do škôlky každé dieťa potrebuje čas na adaptáciu a prechádza si určitými adaptačnými štádiami. Zväčša to netrvá dlhšie ako 3 mesiace. Nemyslite hneď na situáciu, čo ak sa neadaptuje myslite na kroky, ako jej v adaptácií môžete pomôcť.

Dieťaťu, ktoré ešte neprešlo adaptačným procesom môže pomôcť napríklad
možnosť zobrať si so sebou svoj obľúbený predmet z domova.

Čas po škôlke by mal patriť iba vám. Dieťa si môže zvoliť program. Odporúčajú sa skôr nejaké oddychové aktivity, lebo dieťa môže byť unavenejšie.

Zaujímajte sa o činnosti, ktoré dieťa v škôlke prežilo. Rozhovor odporúčam začať nepriamo (Ja som dnes mala veľa papierov v práci, ty si dúfam zažila lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to?...) Nepýtajte sa veľmi na činnosti, ktoré zvyčajne nie sú obľúbené ako spánok, jedlo a pod.

Ráno by ste mali lúčenie zúžiť na minimum. Vhodné je vytvoriť si nejaký lúčiaci rituál. Napr. dať si pac, pusu na líce a následne odísť. Prejavte jej dôveru, že to v škôlke zvládne. Lúčte sa s úsmevom.

Dôležité je ubezpečiť ju, že vás nestratí, čo sa dá aj napr. spoločným rituálom, ktorý jej bude pripomínať vás, keď ste odlúčené (napr. spoločný náramok, otlačené srdiečko na rukách a pod.). A oceňovať to, ak dobre zvládne lúčenie s vami pred odchodom.

Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Prihliadajte na jej potreby a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy (napr. nejaká tá hračka z domáceho prostredia a pod.).

Opisujte a zrkadlite čo u dcérky aktuálne vidíte. Napr. Vidím, že nad niečím rozmýšľaš. Vidím, že ťa niečo potešilo. Zdá sa mi, že si z niečoho smutná. Môžete hovoriť vety typu: Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to zvládneme.

Spolupracujte aj s učiteľkami a otvorene konzultuje spoločne nejaké návrhy a riešenia, ktoré by boli v prospech dieťaťa. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do škôlky ísť.

Po nástupe sa nevzdávajte hneď, dieťa potrebuje čas. Rodičia niekedy urobia chybu, keď začnú prerušovať dochádzku dieťaťa. Vnímajte však jej potreby. Ak by situácia bola naozaj problematická, dcérke by to prinášalo príliš veľa frustrácie, pridružili by sa aj somatické faktory, či poruchy spánku, tak zvážte stretnutie s odborníkom.

Prajem pekný deň a veľa šťastných spoločných chvíľ.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička