Je pozvracanie sa 6 ročného dievčatka dôkazom stresu?
Zodpovedané19. júl 2019
Dobrý deň,
už mesiac mám 6 ročné dievčatko vo svojej starostlivosti. Prebieha adaptačný proces, nemá súrodencov. Bolo vyňaté z dôvodu, nakoľko im zhorel dom. Včera videlo prvýkrát rodičov po mesiaci. Bol to veľký plač, nechcela sa odtrhnúť od matky. Chcela už byť iba s matkou.
Veľmi plakala, začalo ju dáviť a pozvracala sa.
Celkovo je úzkostná, plačlivá, ťažko si zvyká, chcela by byť so svojimi rodičmi. Stále sa pýta, že kedy pôjde domov.
Je zvracanie dôkazom stresu?
Ako jej môžem pomôcť?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Dokáže si ročné dieťa zvyknúť?24
- Ako dokáže stres ovplyvniť menštruáciu?4
- Ako pripraviť 3,5 ročné dieťa na príchod súrodenca?1
- Ako pomôcť 12 ročnému dievčaťu, ktoré máva zmeny nálad?1
- Zomrela nám babka a 9 ročná dcérka má problém so zaspávaním. Ako jej pomôcť?1
- Ako prebieha pojednávanie o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti?1
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Zvracanie môže byť, a aj veľmi často býva spojené s stresom, popr. s nejakou záťažovou situáciou.
Dievčatko, ktoré máte v starostlivosti zažilo traumu. Nesie si ju so sebou. Pre dieťa je to extrémne náročná situácia.
Vy jej môžete byť oporou. Vytvárať bezpečné prostredie. Dôležité je prijímať ju taká aká je so všetkými prejavmi, ktoré má. Nechať ju slobodne prejaviť emócie, priznať jej ich. Počúvať. Treba vytvárať vzťah, čo je náramne zložité a ide to veľmi pomaly. Niekedy budete mať pocit, že to nejde vôbec. Nedajte sa však odradiť. Aby dieťa nemalo pocit, že je znovu opustené, vydané napospas.
Deti v takto náročných situáciách si zvyknú okolo seba vybudovať "múr". Chránia sa tak, nechcú byť znovu zranené. Niekedy skúšajú hranice. Správajú sa nevhodne, "zle", aby sa s niekým nezblížili. Radšej ublížia oni, ako by bolo ublížené im.
Akceptujte ju bezpodmienečne, prijímajte ju, buďte empatická. Samozrejme, nejaké hranice byť musia, dôležitý je však vzťah.
Deťom s takouto traumou vždy odporúčam psychológa. Lepšie skôr ako neskôr.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com