Keď sa môj 5,5-ročný syn udrie, tak si nadáva. Prečo to robí?

Dobrý deň,

vaša otázka a snaha o riešenie správania syna je určite na mieste. Vnímam, z toho, že sa naozaj o potreby dieťaťa zaujímate.

V prípade citlivejších detí sa vnútorné napätie môže vyústiť do "sebatrestania", nakoľko nemajú ešte vytvorené nástroje na zvládanie napätia, či emócií, ktoré prichádzajú. Základom je, čo najviac poskytovať dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Nie trestať, kričať, ale ochrániť ho a pomenovať emóciu napríklad vtedy, keď sa chce udierať do hlavy. Dávajte mu najavo, že ste na blízku, že ste s ním.

Keď o sebe nie pekne hovorí môžete popisovať, čo sa za tým môže skrývať a hľadať následne riešenia. Počujem, že si asi smutný, cítiš sa zle, hneváš sa..., asi ťa niečo trápi, môžem ti nejako pomôcť? môžeme skúsiť spolu.... Nechceme ho presviedčať, ale ukázať mu iný/skrytý a dôležitý význam toho, čo cíti.

Pre citlivé dieťa je liečivý každodenný individuálny kontakt s rodičom, ktorý si môže v rámci určitých hraníc viesť sám. Vtedy by sme sa mali venovať len jemu, bez mobilu, bez súrodenca a pod. Stačí aj tých 20 minút denne - podľa niektorých autorov s jasným posolstvom: „Teraz patrím len tebe, môžeme spoločne robiť to čo by si chcel.“

Ak by sa prejavy zhoršovali, odporúčam vám obrátiť sa na odbornú pomoc. A to nie pre to, že ste zlyhali alebo zlyhalo vaše dieťa, ale pre vzájomnú podporu.

S pozdravom.