Kedy sú úzkosti a strach 6 ročného dieťaťa ešte v norme?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 6 ročného syna predškoláka. Vždy bol veľmi citlivý, resp. precitlivený. Veľmi prežíva skôr vnútorne všetko, čo sa okolo neho deje. Úplne zbytočne z pohlaďu druhých často rieši veci, ktoré ostatné deti ani nevidia a nevnímajú, rieši rôzne krivdy vo svete atď.
Inak je to veselé a nebojácne dieťa, ktoré má veľa záľub. Absolútne sa nebojí ísť do neznáma a ani sa nebojí cudzích ľudí, či kontaktu. Práveže ho vyhľadáva a s každým sa rýchlo skamaráti.
V zime začal mať strach o seba. Pretavilo sa to hlavne do strachu v oblasti, že čo sa stane ak sa mu dostane niečo do nosa, ucha, oka, zhltne dačo, čo nemá a podobne. Keď bol malý, tak si vopchal kameň do nosa a desať minút sme smrkali pokým vyletel. Tento zážitok sme si hovorili v rámci iba nejakých zážitkov a rozhovorov a nejako si to až teraz zobral k srdcu. A už to prešlo do takých absurdnosti, že keď fúka on už myslí, že mu fúklo kameň, hmyz, sklo, čokoľvek do nosa atď.
Stále tie isté otázky a nepomáha ani ubezpečiť, že ak by sa aj také dačo stalo, je to riešiteľná vec. A určite by aj sám prišiel na to, že ozaj má v nose uchu dačo, čo ho tam hnevá. Mám načítané články o tom, že vlastne strach o seba je v tomto veku úplne typický, tak ako v určitom veku strach z odlúčenia, strašidiel atď.
Ako ho podporiť, aby ho to prešlo?
Mám pocit, že keď mu ochotne 10x odpoviem, že ozaj mu nič nevletelo do nosa, tak sa o to viackrát uisťuje a berie toto ako riešenie, že sa bude uisťovať donekonečna.
Kde je tí miera, kedy je to ešte v rámci možnosti normálne a kedy hľadať odbornú pomoc?
Nechcem totiž, aby sa začal zbytočne cítiť nejako nenormálne. On je totiž celiatik a už teraz riešime, že prečo on je iný.
Ďakujem
Dobrý deň,
v tomto prípade je dôležité syna vnímať komplexne. Či mu to nejako ovplyvňuje každodenné fungovanie, napr. či nemá nočné mory, či iné somatické prejavy a pod. Vtedy by bolo už na mieste s niekým riešiť.
To, že má syn strach treba prijať ako fakt. Netreba nič bagatelizovať vetami typu: Nemáš sa čoho báť a pod. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Teda prihliadajte na jeho potreby a emócie. Nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Aj ja sa niekedy niečoho bojím. Tým sa syn upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.
Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Môžete sa ho spýtať aj to, čo by potreboval, aby to zvládol. Otvorene s ním o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedel povedať nič čo by mu mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy. Napr. čo pomáha vám, keď sa bojíte (Mne keď som bola taká malá ako ty pomohlo, keď som zhlboka dýchala, ideme to spolu skúsiť? 5x sa zhlboka spolu nadýchnite a vydýchnite.).
Keď sa synovi podarí čo i len trochu lepšie zvládnuť negatívnu emóciu, oceňte ho za to. Oceňujem, že si bol dnes taký statočný. Mama je na teba hrdá.
Môžete sa spoločne aj zahrať nejakú hru, kde vy budete predstierať, že vy sa bojíte. Deti zvyčajne takýmto spôsobom nájdu ľahšie svoju silu na prekonanie strachu, keď uvidia, že v skutočnosti to nie je až také nebezpečné.
Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť a pod. Skúste hľadať čo zaberie práve na vaše dieťa. Veľmi na deti tohto veku zaberá využitie fantázie. Môžete sa jej opýtať, kde cíti svoj strach, nech vám to ukáže (najčastejšie je to v brušku). Keď to dokáže, povedzte jej, že nech sa nadýchne a odfúkne to preč.
Pre takéto detičky sú veľmi dobré aj terapeutické príbehy. Samozrejme vymyslite si nejaký aby bol vhodný pre vašu tému. Deťom veľmi pomôže to, keď sa stotožnia s nejakým hrdinom, ktorý strach prekonal. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. Na inšpiráciu vám dávam nejaký v prílohe:
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková