Používame cookies. Viac informácií tu. OK
Zodpovedané

Môže 6 ročný chlapec prežívať až také sklamanie, s ktorým sa nikdy nevyrovná?

25. jún 2019

Dobrý deň,

bojím sa o svojho 6 ročného vnuka, ktorého rodičia išli po prvýkrát na týždeň na dovolenku bez neho. Chlapec to nechce prijať a bojkotuje.

Rodičia so synom často chodia na výlety, na dovolenky, na športové a kultúrne podujatia. Všetko synovi ukazujú, učia ho, veľmi sa mu venujú. Od septembra nastupuje môj vnuk do školy a tak sa rozhodli, že by si pár dní chceli sami spolu oddýchnuť. Vnuka nám zverili na týždeň do opatery s tým, že počas pracovného týždňa chodí do škôlky a popoludní je u nás. 1-2x týždenne. Aj tak u nás býva, brávame si ho, takže zvyknutý je. Chodieva sem rád a ak je treba, tak sem-tam jednu noc prespí.

Ale teraz, keď sú rodičia bez neho na dovolenke, tak to nevie stráviť. Nechce s nimi telefonovať, nechce vidieť ich fotky. Vopred odmieta akýkoľvek darček, čo by mu mohli priniesť.

Navonok sa nejaví ako smutný, ale vážne nahnevaný a tvrdí, že toto im nikdy neodpustí. A tvrdí to s takým presvedčením, že až mám strach.

Sú moje obavy zbytočné?

Môže chlapec prežívať až také sklamanie, s ktorým sa nikdy nevyrovná?

Za odpoveď ďakujemm

Dobrý deň,

v šiestich rokoch je zvyčajne medzi dieťaťom a rodičmi už vytvorená a ustálená vzťahová väzba. Syn by mal mať teda v rodičoch istotu a pocit bezpečia.

Keď odišli na dovolenku a ak to dobre odkomunikovali, mal by mať istotu, že sa vrátia a nepociťovať obavy.

Vravíte, že sa hneval. Otázka však je, či to bol naozaj hnev, alebo za to skrýval nejakú svoju inú emóciu. Smútok, strach, sklamanie. Možno chcel ísť s nimi, bál sa, že sa nevrátia, bál sa o nich, bol smutný, že zostal sám, že ho nevzali. Možno veľmi chcel ísť a bola to preňho obrovská krivda, že nešiel. Hnev a jeho slovné a iné prejavy mohli byť spôsobom jeho obrany.

Veľmi veľa spraví spôsob ako to rodičia odkomunikovali pred dovolenkou a aj teraz, keď sa vrátili.

To sklamanie, ktoré zažíval, mohlo byť naozaj veľké. Ak to však rodičia dobre podchytili, nemalo by sa to nejako do budúcnosti preniesť. Ťažko však povedať ako si to v hlave vysvetlil. Každý človek prežíva situácie inak, inak si ich vysvetľuje a inak ich zvláda.
Záleží to aj od vzťahu aký má vnuk s rodičmi, inými blízkymi osobami, ako mu vysvetlili svoj odchod, aké situácie v rodine zažil predtým, ako nadväzuje aj iné vzťahy, ako sa vyrovnáva so sklamaním a od mnohých iných faktorov.

Deti prežívajú emócie intenzívne, nevedia ich ešte úplne ovládať, pomenovať, učia sa to robiť, a to až do 12tich rokov veku. Ten prejav môže byť teda mnohokrát silnejší ako reálna emócia. Samozrejme ale nemusí a naozaj to tak môže prežívať.

Ak by ste mali pocit, aj teraz po návrate rodičov, že sa niečo zmenilo, jeho správanie, že vnuk zažil nejakú zlomovú situáciu, že sa cíti inak, poznačilo ho to, skúste odporučiť návštevu psychológa.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com