Prečo moje 4-ročné dieťa odmieta chodiť do škôlky?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj 4-ročný syn začal odmietať chodiť do škôlky, hoci minulý rok ju navštevoval bez problémov. Tento rok je to druhý rok, čo navštevuje škôlku, pričom prvý rok tam bol iba dopoludnia a teraz už zostáva celý deň. Nemá problém niekoho udrieť, hádzať vecami alebo pľuvať. Počas prvého roka som každý deň počúvala, že niekoho udrel. Tento rok je to o niečo lepšie, ale stále sa objavujú problémy.
Pred dvoma týždňami som začala chodiť do práce a od toho času nastal veľký zlom v jeho správaní. Začal mať amoky a do škôlky ho nedostane nikto. Nechce tam ísť. Jeden deň sme ho tam nejako dostali, ale celý deň plakal. Snažil sa mi vysvetliť, že ho tam niekto bije, ale v škôlke povedali, že to nie je pravda. Musela som dať výpoveď a byť s ním doma. Stále sa každé ráno pokúšame ísť do škôlky, ale bohužiaľ bez úspechu. Už večer pred spaním hovorí, že nechce ísť do škôlky, a stále to opakuje aj ráno. Musím ho uistiť, že nejdeme tam. Keď ideme, nepoviem mu to, lebo by sa ani neobliekol, ani nenastúpil do auta.
Neurológ potvrdil, že je všetko v poriadku. Psychológ zistil poruchy pozornosti a správania. Má mierne oneskorený vývoj a v logopedickej oblasti je oneskorený vo vývoji reči – vie povedať len 10 - 15 slov. Takisto sa zmenilo aj to, že má problém ísť k lekárovi alebo aj niekedy do obchodu. S tým už nemáme žiadne problémy. Ani k logopedičke nechce chodiť – strávi tam asi 15 minút a uteká preč. Nikde nevydrží.
Neviem, ako ďalej postupovať s ním, aby sa to zlepšilo.
Ďakujem.
Dobrý deň,
z toho, čo píšete, je vidieť, že sa o svojho syna staráte s veľkou pozornosťou a robíte všetko, čo je vo vašich silách.
Tieto ťažkosti v správaní môžu byť dôsledkom narušených komunikačných schopností. Dieťa, ktoré vie povedať iba 10 – 15 slov, má veľmi obmedzené možnosti, ako vyjadriť strach či frustráciu, preto potrebuje čo najväčšiu podporu od vás.
Čo sa týka návratu do MŠ, postupovať by sa malo pomocou tzv. desenzitizácie –
najskôr len prechádzať okolo škôlky, potom vojsť dnu, neskôr do šatne a postupne pridávať ďalšie kroky.
V domácom prostredí je dôležité podporovať stabilnú rutinu, napríklad aj pomocou
vizuálneho časového harmonogramu, aby videl, čo môže očakávať.
Skúšajte postupne trénovať jeho pozornosť, prispôsobte aktivity jeho pracovnej výdrži
a postupne pridávajte náročnosť. Striedajte aktivity s oddychom – stačí aj 7 minút sústredenia a následne pauza. Dlhé sedenie alebo dlhé požiadavky často vyvolávajú útekové reakcie či amoky.
Zároveň je dôležité oceňovať ho za snahu, za malé pokroky. Napr. „Páčilo sa mi, ako si dal hračku späť…“ Nezameriavajte sa len na výsledok.
Už v tomto veku odporúčam podporovať aj zručnosti v sebaregulácii a sebakontrole, ktoré sú veľmi dôležité pre budúcnosť dieťaťa – napríklad techniky dýchania, stláčania a pod.
Z toho, čo popisujete, vyplýva, že situácia si vyžaduje dlhšiu spoluprácu so psychológom,
a je veľmi dobre, že ste s tým už začali. Tento stav nie je nemenný, len je potrebná pravidelná podpora pre vás aj pre vaše dieťa.
Ak ste už začali s diagnostikou u psychológa, odporúčam pokračovať podľa jeho odporúčaní, rovnako aj odporúčaní logopéda.
S pozdravom.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková